Niekoľko uplynulých dní strávil na Slovensku a pripomínal, že anonymitu mu pomáhalo udržať aj počasie. „Bola stále hmla, veľa ľudí si ma v nej ani nevšimlo. Oslovujú ma, nielen teraz, keď som bol doma na Slovensku, ale aj v zahraničí. Chcú sa so mnou odfotografovať. V tréningu však nerád zastavujem, to je niečo podobné, ako keď vás stále vyrušujú v práci. Ak sa to však dá, usilujem sa vyhovieť každému, ak si chce niekto urobiť foto, môže to spraviť aj za jazdy.“ Na slávnostnom vyhlásení výsledkov o najlepšieho slovenského cyklistu roka Zlatý pedál sa objavil s bielou kravatou s dúhovými farbami, ktoré sú symbolom majstra sveta. „Venovala mi ju sestra, dúfam, že nebudem mať s tým problémy, nečaká ma pokuta,“ usmieval sa.
Ocenil program, ktorý organizátori pripravili v bratislavskom Divadle Tower Stage. „Divadlo mám rád, boli to pekné vystúpenia. Som rád, že som sa mohol na tejto akcii zúčastniť a získal Zlatý pedál,“ poznamenal. Cyklistickej slávnosti dal prednosť pred nedávnym vyhlasovaním najlepších športovcov roka. Aj túto anketu vyhral. „Nemôžem byť všade, to by som sa musel rozkrájať. Mám veľa povinností, ktoré musím plniť, neostáva mi čas na môj súkromný život. Mrzelo ma, že som sa na vyhlásení ankety nemohol zúčastniť, bol by to zážitok, ale rozhodol som sa, že prídem na cyklistu roka,“ vysvetlil Sagan.
Veľký úspech v končiacom sa roku, v ktorom vybojoval ako prvý Slovák titul majstra sveta v cestnej cyklistike v pretekoch jednotlivcov, zvýšil ešte viac jeho popularitu. Zdôraznil, že po sláve nikdy netúžil. „Skôr som vždy túžil po tom, aby som robil, čo by ma bavilo a napĺňalo, to sa mi darí. S dobrými výsledkami pribúdajú aj iné povinnosti. Mám pocit, že zatiaľ to aj s pomocou môjho tímu zvládam.“
Verí, že tento úspešný rok ho nezmení. „Na jednej strane som rád, že som titul získal, na druhej by som nechcel, aby ovplyvnil môj ďalší život. Budem sa usilovať, aby som nebol iný len preto, že ho mám,“ zdôraznil žilinský rodák, ktorý o necelý mesiac oslávi 26. narodeniny. Pripomenul však, že z tohto roku považuje za dôležitú najmä zmenu v súkromnom živote, čím pripomenul svoj nedávny sobáš s Katarínou Smolkovou.
V januári odchádza do Argentíny a naznačil, že vrcholom prvej časti sezóny budú jarné klasiky, ostatné je otvorené. Podľa neho nie je ani stopercentné, že sa predstaví na olympiáde v Riu de Janeiro. „Ešte neviem, či tam budem štartovať. Ale ak do Ria pocestujem, budem sa z toho tešiť. Z toho, čo som videl, mám pocit, že olympijský okruh je dosť ťažký a neviem, či mi bude sedieť. Z Argentíny sa pôjdeme pozrieť aj do Ria, oboznámim sa s traťou a podľa toho sa rozhodneme. Zatiaľ sa neviem jednoznačne vyjadriť, či sa viac sústredím na Tour alebo na olympijskú súťaž.“ Rád by sa však tentoraz výraznejšie presadil na veľkých jarných jednorázových pretekoch. „To platí už niekoľko sezón. Tento rok sa mi na nich toľko nedarilo, ale nemôžem mať všetko. Uvidím, čo mi prinesie cyklistický život. Mám pred sebou špecifický rok. Usilujem sa, aby ten, ktorý prichádza bol úspešnejší ako predchádzajúci. Zatiaľ sa mi to vcelku darilo a verím, že to bude takto aj pokračovať.“