Pod drobnohľadom Miroslava Šatana a Craiga Ramsayho v nich môžu mladí hráči zabojovať o účasť na májových MS v Česku.
Vlani na šampionáte zažiaril Stanislav Škorvánek, ktorý je inšpiráciou pre o dva roky mladšieho spoluhráča.
„V Michalovciach mám skvelého kolegu, je tam perfektný trénerský štáb. Veľmi si pochvaľujem najmä spoluprácu s trénerom brankárov Petrom Putecom. Upratal ma a dal dokopy oproti prvoligovému hokeju,“ vraví Glosár.
Ako ste sa o premiérovej pozvánke do reprezentácie dozvedeli?
V prvom rade som to absolútne nečakal. Nemal som žiadne indície, že by ma mohli povolať. Prišiel som na štadión na tréning a náš kustód Marek Jenčík mi vravel, že mu mám niečo doniesť. Vôbec som mu nerozumel. Len som na neho hlúpo pozeral.
Snažil som sa rýchlo obliekať, keďže bolo asi desať minút do začiatku tréningu. Napokon mi prezradil, že volali z reprezentácie nášmu trénerovi brankárov, ktorý mi to má oznámiť.
V decembri ste pre klubovú televíziu prezradili, že je vaším snom obliecť si reprezentačný dres. Zrejme ste nečakali, že sa to podarí hneď pri prvej príležitosti…
Vtedy som mal odchytané možno dva zápasy v extralige. Musel som si postupne vybudovať dôveru u trénerov a dokázať im, že môžem chytať. Je to však náročné, ak je vaším kolegom minuloročná brankárska jednotka z MS. Som však rád za každú príležitosť, ktorú v bránke dostanem.
Aký máte vzťah so Stanislavom Škorvánkom?
Sme dlhoroční kamaráti. Vychádzame spolu super. Jeden druhému doprajeme. V šatni sedíme vedľa seba. Pár rokov dozadu sme sa tiež stretli v Michalovciach, on bol dvojka a ja trojka. Potom bol v Žiline a ja v Martine.
Chytali sme proti sebe finále I. ligy, po ktorom sa Škorvi znova vrátil do Michaloviec. Mal však priateľku z Martina, takže sme sa často stretávali aj minulú sezónu.
Kto je výbušnejší?
Ja – ale skôr na tréningu. V zápase sa snažím kontrolovať a nedávať to najavo. Ak berieme do úvahy celkovú povahovú stránku aj mimo ľadu, tak Stano je z nás dvoch pokojnejší. U mňa sa to tiež zlepšuje. Posledné sezóny som žiadnu hokeju nerozmlátil. (smiech)
Keď som bol mladší, občas sa mi to stalo. Už som však dospel a uvedomil si, že to nemá význam. Vekom príde človek na veľa vecí. Navyše mi pomáha aj mentálny kouč, s ktorým som začal spolupracovať pred troma rokmi.
Ako veľmi je pre brankára dôležitá mentálna príprava pred zápasmi?
Keď nefunguje hlava, nejdú vám ruky ani nohy. Je to nesmierne dôležité. Každý máme svoj fyzický fond, ktorý má určitý maximálny limit. Menšia pozornosť sa už kladie mentálnemu fondu, ktorý nemá až také obmedzenie.
Čítajte viac Veľkohubé vyhlásenia odo mňa nečakajte. Finančná situácia v klube? Je to vizitka majiteľov, vraví manažér Popradu
Čo vám povedali rodičia, keď sa dozvedeli, že zažijete reprezentačný debut?
Bol som u nich na návšteve deň pred tým, ako mala byť zverejnená nominácia. Mame som hovoril, že mňa určite nevyberú, pretože bolo viacero mladých brankárov, ktorí v lige odchytali zopár zápasov. Veľmi sa potom potešili, keď to vyšlo. Mama si už vybavila dovolenku a určite ma prídu podporiť.