Zverencom trénera Ivana Feneša sa po štvrťfinálovej prehre s Fínskom (3:4 pp) rozplynul sen o medaile.
„Útok mnohonásobne predčil obranu z pohľadu kvality. Čakalo sa, že po Šimonovi Nemcovi sa objaví niekto ďalší, ale nestalo sa tak. Neúčasť v semifinále môžeme brať ako sklamanie,“ vraví bývalý slovenský reprezentant Boris Valábik (37).
Súhlasíte, že štvrťfinálová prehra s Fínskom znamená pre Slovákov nesplnenie cieľa a šampionát sa bude hodnotiť ako neúspešný?
Jednoznačne. Bolo vidieť, že Fíni sa na kľúčový zápas pripravili dokonale. Mali detailne napozerané silné i slabé stránky slovenského tímu a dokázali z toho vyťažiť maximum. Vedeli, že naši útočníci sú extrémne nebezpeční a rýchli s pukom.
Zvlášť si dávali pozor na Filipa Mešára a Serváca Petrovského, ktorí odohrali výborný turnaj. Dokázali ich eliminovať, aby nemali čas vymýšľať skvelé prihrávky a dostávať sa do zakončenia. Druhá vec je, že sa im podarilo využiť aj našu achillovu pätu.
Zrejme máte na na mysli defenzívu slovenského tímu.
V našom obrannom pásme dokázali často roztočiť neskutočný kolotoč. Navyše v ňom utápali aj naše ofenzívne hviezdy. Mešár či Dvorský trávili až príliš veľa času v obrane a na útočenie im už neostávalo toľko času a síl.
Fíni, ak sme ich už dokázali dostať pod tlak, nerobili zbytočné chyby a nevyhadzovali puk, vďaka čomu nám nedávali toľko príležitostí.
Veľká kritika sa zniesla na hlavu obrancu Maxima Štrbáka. Ten urobil vo štvrťfinále dve veľké individuálne chyby, ktoré viedli k fínskym gólom. Počas šampionátu však bol najlepším slovenským obrancom. Čo by ste mu odkázali?
Určite ho to trápi. Je ťažké napraviť chybu, po ktorej padne gól v predĺžení a zápas i šampionát sa pre váš tím končí. Na druhej strane je to úplne bežná súčasť dospievania každého mladého obrancu.
VIDEO: Zostrih zápasu Slovensko – Fínsko na MS do 20 rokovBola to veľká chyba, ktorá sa nemala stať a počas zápasu i celého šampionátu ich spravil viacero, ale vždy ich vykompenzoval skvelým výkonom. Nemožno teda hádzať vinu len na jedného chlapca, ktorý robil, čo bolo v jeho silách. Osobne sa mi skôr nepáčila iná vec.
Aká?
Sebavedomie tímu skákalo hore-dole. Bol to evidentné. Proti Nórsku boli naši mladíci vo výšinách a proti USA úplne na dne. Je potrebné sa s nimi rozprávať a detailne prebrať posledný zápas s Fínskom. Dokonca aj útočníci robili v obrannom pásme niektoré veci, pri ktorých som si povedal – oj.
Nepôsobili ako tím, ktorý je pripravený z defenzívnej stránky na kvalitného súpera. Nebolo to dobré. Treba si však uvedomiť, že v nedávnej minulosti boli Fíni či Kanaďania tak ďaleko pred nami, že sme s nimi nedokázali hrať vyrovnanú partiu. Vlani aj tento rok sme im dokázali konkurovať a v oboch štvrťfinále muselo rozhodnúť predĺženie.
Mal slovenský tím kvalitu na to, aby bojoval o medaily?
Ak chce akýkoľvek tím získať zlato, musí od štvrťfinále poraziť troch silných súperov. Nám sa to dva roky po sebe nepodarilo. Na bronz sme pri kúsku šťastia určite mali.
Môžeme byť hrdí na to, že nás od semifinále delil jediný gól v predĺžení. Minimálne z tohto pohľadu je to pre slovenský hokej dobrá správa.
Prehru s Fínskom bral na svoje plecia brankár Adam Gajan, ktorý tím podržal v prvých troch zápasoch v základnej skupine. Aký dojem ste mali z jeho výkonov na šampionáte?
Ak ideme hľadať, kde problém naozaj nebol, tak jednoznačne v Gajanovi. Mal výborné štatistiky a na ľade z neho išlo veľké sebavedomie. Má agresívny štýl, výborne zmenšuje strelecké uhly, často vybieha z bránky. Myslím si, že jeho budúcnosť je jednoznačne v NHL.
Čítajte viac Antoš sa pokúsil vysvetliť svoje slová, ale slovenské rany jatrí aj naďalej. Mali sme vraj veľké oči a takto silný tím už nikdy nepostavíme
Bolo správne rozhodnutie, že proti Američanom dostal voľno?
Myslím si, že áno. V tom zápase ma skôr sklamal prístup našich hráčov v závere. Pôsobili veľmi odovzdane, skoro ako pes, ktorý sa otočí bruchom dole a čaká na smrť.
Mrzelo ma, že chalani to vypustili. Pre mňa to bol najsmutnejší moment na šampionáte a vôbec nie preto, že sme dostali desiatku, ale to, akým spôsobom sme ten zápas dohrali.