Pre obrancu Banskej Bystrice Patrika Bačika bola nominácia na Vianočný Kaufland Cup o to krajšia, že si reprezentačný dres áčka prvýkrát obliekol v rodnej Bratislave.
Len pred pár mesiacmi sa mu zmenil život po narodení dcérky Barborky a krátko pred Vianocami má ďalší dôvod na radosť.
Debutovať v národnom tíme ako 28-ročný je netypické. Ako sa cítite?
Viem si predstaviť, že pre mladšieho hráča to môže byť stresujúcejšie. Ja som navyše niektorých chlapcov v tíme poznal. Bolo fajn vidieť ich po dlhej dobe, podať si s nimi ruku a prehodiť zopár slov.
Je to však asi individuálne a každý hráč to môže vnímať inak. Nie je to ako keď prichádzate do klubu, kde sa vidíte so spoluhráčmi každý deň. Z toho pohľadu je to špecifické. Veľmi si to užívam.
Je to pre vás o to intenzívnejšie, že zažívate debut v Bratislave, kde ste sa narodili a odohrali niekoľko sezón v drese Slovana?
Je to paradox. Dokonca aj asistent trénera Peter Frühauf žartoval, že ma nebude ťahať po nejakých zahraničných turnajoch, ale dopraje mi debut v Bratislave. (smiech)
Je to pre mňa špeciálne. Teším sa, že mám možnosť vychutnať si atmosféru v národnom tíme a otestovať samého seba, či dokážem hrať hokej na najvyššej úrovni.
Ako na vás zapôsobil Craig Ramsay?
Urobil na mňa obrovský dojem. Srší z neho skúsenosť a pokora. Presne vie, čo od hráčov chce. Mal s nami krátke pohovory, kde nám vravel, čo od našej hry vyžaduje. Je to vynikajúci tréner, ktorý má toho za sebou veľa.
Hráči hovoria o tom, že je mimoriadne priateľský. Mali ste z neho rovnaký pocit?
Príde mi, že skutočne nič nesilí. Niečo vám povie a vždy je to v priateľskej rovine a s úsmevom na tvári. Jeho prejav má presne to, čo by mal mať.
V minulosti ste si zahrali za olympijský výber Slovenska, kde boli hráči do 25 rokov. Ako si na to spomínate?
Hľadali tam vtedy adeptov na reprezentačný dres. Bola to pre mňa príjemná skúsenosť. Hral som v tom čase v KHL za Slovan. Bol som milo prekvapený intenzitou a vysokým tempom. Niečo podobné očakávam aj od zápasov s Nórskom a Lotyšskom. Verím, že to dopadne dobre.
Na konte máte aj bronz z MS do 20 rokov. Ako si spomínate na samotný šampionát v roku 2015 a partiu okolo kapitána Martina Réwaya?
Ak by sme nedosiahli skvelé výsledky, zrejme by to pre nás nebol až taký pamätný turnaj. Najkrajšie bolo, keď sme zdolali vo štvrťfinále Čechov a išli sme do semifinále s Kanadou, proti ktorej sme odohrali vynikajúci zápas.
V boji o bronz sme potom zdolali Švédov. Bol to obrovský úspech a teší ma, že som mohol byť toho súčasťou.
V reprezentácii sa dobre poznáte s Alexom Tamášim. Podarilo sa vám vybaviť si aj spoločnú izbu?
Alex to ako skúsený harcovník v reprezentácii zariadil. (smiech) Je super, že sme spolu v izbe. On hrá od začiatku sezóny v Hradci Králové. Ešte vlani sme spolu hrali v Banskej Bystrici. Tešili sme sa, čo nové sa dozvieme jeden od druhého. Bavili sme sa o súkromnom živote aj o hokeji.
Vám sa v apríli narodila dcérka. Zmenil sa vám odvtedy život?
Určite a veľmi. Najmä pre moju manželku, ktorá je s malou 24 hodín denne.
Začiatkom decembra ste v Košiciach rozhodli zápas víťazným gólom. Krátko pred ním ste však nevedeli, či nastúpite, pretože dcérka bola v nemocnici. Je už všetko v poriadku?
Chvalabohu áno. Všetko dobre dopadlo. Celú sobotu mala vysoké teploty. V nedeľu sme s ňou išli na urgent, kde jej zistili, že má zápal obličky. Dostala antibiotiká a po štyroch dňoch ju pustili z nemocnice. Je už v poriadku. Ja som vtedy ledva stihol zápas.
Čítajte viac Slovensku sa na decembrových MS rysuje silný tím. Účasť potvrdila ďalšia opora zo zámoria. Budú mladíci bojovať o medaily?
V nedeľu som prišiel na štadión v Košiciach, keď chlapci išli na ľad na rozcvičku. Ja som si stihol iba párkrát vystreliť na bránu a do šatne som išiel s myšlienkami na dcérku. Dúfal som, že zápas čo najskôr skončí. Aj preto som bol šťastný, že som dal ten gól a nemuseli sme ísť do predĺženia.
Máte popri dcérke čas aj na vlastné koníčky?
Momentálne mám toho času menej. Všetko sa točí okolo dcérky. Pred tým sme trávili aj so ženou veľa času prechádzkami, zašli sme si do kina alebo na dobrú večeru. Svokrovci majú dvoch veľkých psov, s ktorými sme sa vždy radi prešli po lese.
Snažím sa popri hokeji rozvíjať aj podnikateľské aktivity, ktoré nechcem bližšie špecifikovať. Okrem toho som si urobil bakalársky titul. Vyštudoval som medzinárodné vzťahy a diplomaciu.
Zaujímate sa o politické dianie?
Skôr ma to vtedy zaujalo a chcel som si to vyskúšať. Urobil som si bakalára. Uvidíme, možno sa po hokeji dám aj na politiku. (smiech)
Keď som bol mladší, takmer vôbec ma to nebavilo a ani som politiku nesledoval. Teraz, keď som už starší, ma to zaujíma viac. Ale určite sa nepovažujem za odborníka v tejto oblasti. Nemám o tom tak veľa načítané, ani sa v tom dokonale neorientujem.
