Aby sa po dvojročnej pauze vrátil na veľké tenisové dvorce. „Na programe je iba tvrdá drina, odriekanie, krv, pot a bolesť,“ vraví pred reštartom kariéry najlepší slovenský hráč za uplynulých pätnásť rokov.
Po pár dňoch ostrého tréningu nám nedá na úvod neopýtať sa – ako sa máte?
Veľmi dobre. Dokonca mám pocit, že nikdy som nebol viac motivovaný ako teraz. Všetku pozitívnu aj negatívna energiu, ktoré sa ku mne dostali, dávam do cvičenia.
Čo vás momentálne najviac bolí?
Celé telo. Prvé dva týždne to budú silné svalovice na všetkých jeho častiach. Ale som na ne pripravený. (úsmev)
V roku 2018 sme sa vás v rozhovore pýtali, či sa tešíte na život po kariére a odpovedali ste takto: „Jednoznačne. V noci budem hore, cez deň budem spať.“ Povedzte, aký bol život po kariére a čo vás na ňom prestalo baviť?
Bol poučný a ukázal mi veľa dobrého aj zlého. Väčšinou som bol veľmi zaneprázdnený, najprv komunálnymi voľbami v Petržalke a následne aj mimoriadne unavený z boja proti papalášom zo Slovenského tenisového zväzu. Za ten čas som spoznal mnoho nových ľudí, ale nebudem zapierať, že neraz som sa aj poriadne sklamal.
Kedy vo vás skrsla myšlienka, že by ste sa chceli vrátiť na kurty?
Keď som v lete pomáhal trénovať a videl úroveň našich juniorov. Bolo mi zle z toho, v akých podmienkach trénujú, s akými trénermi pracujú a ako to vnímajú.
Bol som sklamaný a rozčarovaný. Frustrácia sa však vo mne postupne premenila na ešte väčšiu chuť začať opäť makať sám na sebe. Všetkým ukázať, ako sa to má robiť.
Foto: Instagram Martina Kližana
Čo vám z tenisu najviac chýbalo?
Napríklad adrenalín. Potrebujem stres, cítiť neustály tlak, permanentne ventilovať moju petržalskú agresivitu, ktorú mám v sebe už od malička. Neskutočne mi chýbali víťazstvá, zápasy pred 10-tisíc divákmi, 200-kilometrové víťazné forhendy, ktoré budú ostatných dvíhať zo sedačiek.
Čoraz viac som začal bažiť po úspechu. V uplynulom období som zažil viac životných prehier ako výhier a to vo mne iba zvyšovalo odhodlanie na sebe opäť makať. Azda viac ako kedykoľvek predtým. Veľmi ma láka ešte jedna vec.
Hovorte…
Medaila za oddanosť pre Slovensko v Davisovom pohári. Chýba mi k nej už iba jedna nominácia (19/20). Len málo ľudí na svete má toto priam nedosiahnuteľné ocenenie.
Aj ste sa s niekým pred návratom radili?
S mojou priateľkou, tiež bývalou tenistkou. Chcel by som jej ukázať, aký je život profesionálneho hráča a prežívať s ňou všetky emócie na kurte a mimo neho. Celý čas ma v mojich myšlienkach podporovala a chcem sa jej za to aj takto odvďačiť.
Môžete dnes povedať, že tenis máte radšej ako ste si kedykoľvek predtým vôbec mysleli?
Hovorím to úprimne a jednoznačne. Začalo sa to aj tým, že som si vytiahol USB kľúč, na ktorom mám víťazné zápasy proti Nadalovi, Djokovičovi, Wawrinkovi a ďalším.
Vzbĺkol oheň. Páčila sa mi moja hra. Kedysi som ju vôbec neriešil z pohľadu diváka, ale teraz áno. A chcem byť ešte lepší.
Foto: Profimedia
Návraty v mužskom tenise po toľkých rokoch sú veľmi ojedinelé. Je nejaký príbeh, ktorý je pre vás momentálne taký inšpirujúci, že sa oň viete oprieť?
V poslednom čase som si pozrel zopár dobrých autobiografických filmov o športovcoch, ale na kurty ma ťahá niečo iné. Je to pocit, ktorý mám momentálne vo svojom vnútri. Dokázať toho ešte viac ako predtým.
Ktorý úder vám zostal v pôvodnej kvalite?
S určitosťou forhend. Po odchode Fernanda Gonzálesa bol dlhodobo najrýchlejší medzi profíkmi. Tento úder je môj moneymaker.
Môžete dnes hovoriť o konkrétnych cieľoch?
Jediný cieľ je odmakať prípravu na 100 percent a dokončiť ju v ideálnom fyzickom stave.
Čo vás najviac nadchlo v čase, keď ste boli mimo profesionálneho kolotoča?
Že momentálne je elitná desiatka oveľa hratelnejšia ako pred desiatimi rokmi. Konzistentnosť, ktorá tu je dnes, dáva viac príležitostí aj iným tenistom. Oveľa častejšie sa prebojujú do záverečných turnajových kôl a prekvapujú favoritov. Pokiaľ tu boli Federer, Nadal, Murray a Djokovič, tak to absolútne nešlo.
Ak sa hovorí, že sa tenis neustále posúva, posunul sa v niečom aj za uplynulé dva roky?
Dnes sa hádam dbá ešte viac na fyzičku. Všetci sú extrémne dobre kondične pripravení.
„Každý z nás sa minimálne raz v živote dostane do situácie, kedy sa musí zamyslieť, ako bude ďalej narábať so svojím životom a akým smerom sa vydá. Zo svojich skúseností vám môžem poradiť, že vždy počúvajte len svoje srdce a nikdy nedajte na druhých,“ takto znel váš príspevok pred týždňom na Instagrame. K čomu smeroval? Odhováral vás vari niekto od návratu?
Každý z nás prechádza alebo bude prechádzať ťažkým životným obdobím. Či už v súkromnom alebo aj v profesnom živote. Často sa ľudia vydajú nesprávnym smerom len kvôli rozhodnutiu druhých. A to je zlé. Poprial som všetkým, ktorých sa to týka, alebo bude týkať, aby sa rozhodli pre správnu cestu.
Čítajte viac Napriek úcte k Federerovi a Nadalovi treba povedať nasledovné: Novak Djokovič je najlepší tenista všetkých čias. Bodka
Aký by mal byť váš program do konca roka 2023 a aký by bol ideálny scenár pre začiatok roka 2024?
Na programe je iba tvrdá drina, odriekanie, krv, pot a bolesť. A ideálny scénar? Dostať pár voľných kariet na podujatia, pretože s rebríčkom 0 sa žiaľ nikam nedostanem. Uspieť na turnajoch a posúvať sa krok za krokom ďalej.
Stanovi Wawrinkovi pomaly ťahá na 39… Dokážete si predstaviť aj niečo takéto?
Nad týmto nerozmýšľam vôbec. A už rozhodne nie nad Wawrinkom. (smiech)
Tenisový expert Jan Kukal opísal váš návrat ako pokus naskočiť na rýchlik priamo za chodu. Aj vy sa tak cítite?
Má skvelé tenisové vnímanie, pre mnohých z nás je žijúca legenda. Akiste vie, že nikdy predtým som nebol takto namotivovaný a odhodlaný urobiť všetko pre to, aby som to TGV (vysokorýchlostný vlak francúzskych národných železníc, pozn. red.) predbehol a rozrážal mu vzduch.
Nedávno ste sa usilovali o starostovské miesto či pozíciu šéfa v slovenskom tenise. Znamená to, že manažérska pozícia vás viac neláka?
Komunálne voľby mi ukázali, že pokiaľ sa nepodvolíte politickému systému – ako to robia všetci len kvôli krúžkom – tak nemáte šancu uspieť.
A tenis? Igor Moška je šéfom zväzu dlhých 34 rokov. Za ten čas si vytvoril po celom Slovensku hnusnú chobotnicu vlastných poddaných, ktorých si kupuje na to, aby bol na svojej stoličke nesmrteľný. Zatiaľ sa mu to darí, ale aj na neho čaká – už v najbližšom čase – krušné obdobie. To vám viem už teraz s určitosťou povedať.
Foto: Facebook Martina Kližana