Priniesla mu aj opojné chvíle víťazstiev, ktoré ho posunuli až na zjazdársky piedestál. Vďaka nezlomnej vôli prežil všetko a vždy sa vrátil silnejší ako predtým. Rakúšan Hermann Maier zanechal výraznú stopu v histórii alpského lyžovania, od piatka je štyridsiatnikom. Tri roky po skončení kariéry tvrdí, že sa cíti ako počas najlepších rokov kariéry. Ba možno ešte lepšie.
""Som zdravý a šťastný. Milujem šport, ale na lyže by som sa už súťažne nepostavil. Naháňanie rýchlych časov a rekordov je definitívne za mnou," uviedol Maier v rozhovore pre portál Krone. Na otázku, ako bude vyzerať jeho narodeninová oslava, držiteľ 54 víťazstiev v pretekoch Svetového pohára poznamenal: „Vyrazím na dovolenku tam, kde je teplo a pokoj. Nechystám žiadnu veľkú párty na verejnosti. Mám skúsenosť, že na takýchto oslavách sa síce zabávajú všetci okolo, ale ten, ktorého sa to týka, si to veľmi neužije. Ale ja som nikdy nebol kráľom dlhých večierkov.“
Zrodil sa Herminátor
Životný a športový príbeh je tkaný z množstva úspechov, ale tiež presiaknutý hektolitrami potu a tréningovej driny. Jeho súperi na zasnežených svahoch tvrdili, že nikoho nevideli trénovať poctivejšie a zbesilejšie ako práve tohto vyučeného murára z Flachau.
Lyžiarsky svet onemel, keď počas olympijských pretekov v zjazde v japonskom Nagane letel 40 metrov vzduchom, dopadol na hlavu, robil kotrmelce a pretrhol aj ochrannú sieť, ale o tri dni neskôr sa postavil na štart super G a stal sa olympijským šampiónom. Neskôr pridal aj zlato z obrovského slalomu. Vtedy sa zrodila aj prezývka Herminátor, ktorá sa s ním ťahala až do konca kariéry.
„Pýtate sa, aký bol let? No Lufthansa to nebola,“ reagoval deň po svojom hrozivo vyzerajúcom páde.
V auguste 2001 mu osud zasadil ďalší tvrdý úder. Keď sa na motorke vracal domov z tréningového centra, zrazil sa s protiidúcim autom a takmer mu odtrhlo pravú nohu. Lekári niekoľko dní riešili, či mu ju ponechajú alebo pristúpia k amputácii. Zvolili to prvé s dovetkom, že sa už súťažne nepostaví na lyže. Mýlili sa. Maier už nikdy nemal v nohe stopercentný cit, ale po liečbe a rehabilitácii sa pustil do systematického tréningu. Od takmer tragickej nehody uplynulo 521 dní a on sa postavil na štart pretekov Svetového pohára v Kitzbüheli. Na obrovskom slalome v mekke zjazdového lyžovania sa nielen zúčastnil, on ho aj vyhral. Komentátor ORF vtedy so slzami v očiach povedal: „Boli sme svedkami najväčšieho zázraku v dejinách športu. Nikto iný sa po takom ťažkom zranení nedostal naspäť na úplný vrchol.“
Dosiahol aj Južný pól
Vo svojej „druhej kariére“ stihol vyhrať štvrtý raz veľký krištáľový glóbus za celkové prvenstvo vo Svetovom pohári v sezóne 2003/04, o rok neskôr v Bormiu sa stal majstrom sveta v super G a pridal aj striebro a bronz zo ZOH 2006 v Turíne. Keď sa 13. októbra 2009 rozhodol, že končí, ani mu to nechceli uveriť. S adrenalínovými športovými aktivitami však neprestal. Dal sa na surfovanie a v decembri 2012 bol lídrom rakúskeho tímu dobrodruhov, ktorý v súperení s nemeckým dokráčal na lyžiach až na Južný pól.
„Spomedzi svojich úspechov si najviac vážim štvrtý veľký glóbus, ktorý prišiel po havárii na motorke. Predchádzajúce tri som získal vďaka skvelej fyzickej kondícii, ale ten štvrtý bol výsledkom sily vôle a chcenia,“ vyznal sa Maier.
Z jeho rozprávkovej vily na brehu jazera Attersee s rozlohou 4700 m2, ktorú si kúpil a zrekonštruoval za 2,6 mil. eur, sa zatiaľ neozýva detský plač a smiech. V krátkom čase sa to však môže zmeniť. Hermann tvrdí, že s o desať rokov mladšou priateľkou Carinou prežívajú šťastné obdobie a pomaly začínajú myslieť na dieťa.
„Nie som zástancom rýchlych rozhodnutí, ale som v najlepšom veku, aby som už mal také plány,“ cituje Maiera portál oe24.