Srdce, ktoré pumpovalo krv do najrýchlejších maratónskych nôh na svete, v nedeľu večer nečakane dotĺklo. Kenský vytrvalec Kelvin Kiptum zahynul pri dopravnej nehode, keď so svojim autom skončil v priekope vedľa cesty. O život prišiel aj jeho tréner Gervais Hakizimana.
„Bol to neuveriteľný športovec a zanechal nám neuveriteľný odkaz,“ kondoloval po tragickej udalosti neďaleko Kaptagat na západe Kene prezident Svetovej atletiky Sebastian Coe.
2:51 na kilometer
Kiptum sa narodil 2. decembra 1999. Dospieval vo vysokohorskej dedinke Chepsamo (2600 m.n.m.). Je to známy „maratónsky“ región, vyrástlo tu mnoho renomovaných kenských atlétov. Je tiež akousi mekkou pre zahraničných bežcov.
Ako malý chlapec pásol dobytok a popritom sledoval ostatných bosých bežcov po lesných chodníkoch. S tréningom začal, keď mal trinásť.
O desať rokov neskôr sa hrdil titulom svetový rekordér. Vlani v októbri na prestížnom maratóne v Chicagu dosiahol čas 2:00:35 h. „Na svetový rekord som dnes vôbec nemyslel, ale vedel som, že jedného dňa ho dosiahnem,“ vravel šťastný v cieli.
Dve minúty a 51 sekúnd na kilometer – také bolo Kiptumovo priemerné tempo. Opäť to isté slovo – neuveriteľné.
Jeho prijatie po návrate do Kene bolo veľkolepé. Vypukli dvojdňové oslavy, počas ktorých sa presunul z hlavného mesta Nairobi domov na juhozápade krajiny. Britská BBC vo svojom rozsiahlom príbehu o nevšednom bežeckom talente spomína, že kenský mladík bol z toľkej pozornosti celý zahanbený.
Foto: Profimedia
Pritom všetko mohlo byť inak, lebo plánovanú cestu do Chicaga takmer zrušil. „Mal som zranené slabiny a trochu aj maláriu,“ vysvetľoval. „Zdalo sa, že nebudem môcť súťažiť, no týždeň pred pretekmi som sa čiastočne zotavil,“ spomínal vtedy.
Všetko však dobre zmanažoval tréner Hakizimana, ktorý tiež v nedeľu sedel v aute smrti. Bol to niekdajší rwandský bežec, ktorý Kiptuma mesiace pripravoval na prekonanie svetového rekordu. Svojho zverenca presvedčil, aby sa zbytočne nenaháňal, nariadil mu pár dní voľna a potom opäť tréning.
Hoci sa ich spolupráca začala až v roku 2018, poznali sa omnoho dlhšie. „Vedel som o ňom už ako o malom chlapcovi. Keď pásol naboso dobytok,“ spomínal Hakizimana.
„Bolo to v roku 2009, trénoval som neďaleko farmy jeho otca, nenápadne mi kopol do päty a ja som ho odohnal preč,“ smial sa spätne.
Nebál sa útočiť
Hoci Keňa v minulosti vyprodukovala mnoho skvelých bežcov na dlhé trate, Kiptumovým nohám bolo nadelené čosi navyše. Nielenže je držiteľom svetového rekordu, je vlastníkom dvoch zo šiestich najrýchlejších maratónskych časov v histórii.
Na 42-kilometrovú trať sa oficiálne postavil iba trikrát v živote. A trikrát vyhral! Pritom pred viac ako rokom ešte o najdlhšej bežeckej trati ani len neuvažoval.
Foto: Profimedia
Otec dvoch detí patril medzi novú generáciu kenských atlétov, ktorá svoju kariéru neodštartovala na atletickom ovále, ale priamo na ceste.
U Kiptuma bolo všetko podmienené akousi kenskou obyčajou – nedostatkom zdrojov. „Nemal som peniaze na cestovanie za bežeckými traťami,“ vysvetľoval na jeseň minulého roka.
„Tak som začal trénovať s chalanmi, ktorí behajú na cestách. Až som sa dostal k maratónu,“ usmieval sa.
Hakizimana vravel, že mladý Keňan spočiatku potreboval čas, aby si osvojil maratónsku myšlienku. Zdalo sa mu to zbytočne náročné. „Mal strach a až do roku 2022 uprednostňoval kratší polmaratón,“ prezradil Hakizimana.
„Má však úžasný štýl. Nebojí sa útočiť, čím sa od ostatných takticky zviazaných maratóncov odlišuje. Navyše, má aj skvelú osobnosť byť svetovou hviezdou,“ zhodnotil zasa expert BBC Sport Africa Martin Keino.
„V prvej polovici maratónu sa drží bokom, no v tej druhej zaútočí takým výrazným spôsobom, že to ešte nikto nikdy nevidel,“ zamyslel sa.
Aj nedávno v Chigagu predviedol Keňan neskutočný finiš. Po polmaratónskom medzičase 1:00:48 h zabehol druhú polovicu za 59:47 min.
Z Kiptuma, neznámeho bežca, sa stal za päť rokov svetový rekordér, „pričom tento stratosférický vzostup je odmenou za jeho vytrvalosť, aj keď mnohí nezdieľali jeho víziu,“ písali médiá po chicagskom maratóne.
Foto: Profimedia
Poslušný syn
Jeho láska k behu vraj pramenila zo sledovania bratranca, ktorý sa tomuto športu tiež venoval. Napriek tomu bol jeho otec pevne presvedčený, že by mal ísť radšej na vysokú školu. Chcel, aby syn študoval a získal diplom. Túžil mať z neho elektrikára.
Keď však Kiptum vlani v Chicagu prekonal svetový rekord, nenachádzal slová: „Mám poslušného syna, ktorý zostal verný svojej výchove,“ vravel.
Kiptum bol tréningový typ. Hoci prvé štyri roky pod vedením Hakizimanu nedosahoval žiadne oslnivé výsledky, drel do úmoru. Experti mali dokonca obavy, že jeho snaha povedie k zraneniam. „Pri tomto tempe mu hrozí, že ho to zlomí,“ uznával aj Hakizimana.
„Navrhol som mu, aby zvoľnil tempo, ale nechce ma počúvnuť. Tak som mu povedal, že o päť rokov skončí. Že ak chce v atletike zotrvať, musí sa upokojiť,“ doplnil.
Kiptum mal však iné predstavy. Po vytvorení nového svetového rekordu avizoval, že chce byť prvým mužom, ktorý prekoná aj mýtickú maratónsku dvojhodinovú hranicu. „Možné to je,“ uškŕňal sa.
Jeho krajanovi – dvojnásobnému olympijskému víťazovi – Eliudovi Kipchogemu sa to pred piatimi rokmi podarilo, nebol to však súťažný výkon, ktorý mohol byť uznaný. Napokon, Kiptum sa neraz stretol aj s prezývkou Kipchoge 2.0.
Netrpezlivo čakal, že sa raz stretnú na trati. Takáto príležitosť sa núkala na tohtoročných olympijských hrách v Paríži. Žiaľ, Kiptum bol v nedeľu v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.
Keňa stratila bežecký klenot.