Ak ste o nej ešte nepočuli, zbystrite pozornosť. Je to ďalší vychádzajúci atletický talent, ktorý má na budúcoročnú olympiádu do Tokia bližšie, ako niektoré slovenské stálice.
„Občas myšlienkami zablúdim k olympiáde. Rada by som sa na nej predstavila. Registrujem, že som sa výrazne posunula. Stále však verím, že to v roku 2020 ešte nebolo z mojej strany všetko. Snažím sa nemyslieť na budúcnosť, skôr zostať na zemi a v prítomnosti,“ vraví nová slovenská rekordérka.
Stopla ju mononukleóza
Devätnásťročná pretekárka v behu na 400 metrov cez prekážky je po nedeli necelých osem desatín od olympijského limitu na budúcoročné hry do Tokia (55,60 sekundy).
Pri ich prísnosti bude každý slovenský atlét pod piatimi kruhmi veľkým bonusom. Pre ilustráciu – halový majster Európy v šprinte na 60 metrov Ján Volko to má pri naháňaní olympijskej istoty na svojej obľúbenej dvojstovke či kráľovskej stovke veľmi náročné.
Zapletalová v nedeľu vyhrala v Budapešti časom 56,19 sekundy. Osobný rekord si zlepšila o takmer sedem desatín, slovenské maximum posunula o 0,6 sekundy. A to ešte na siedmej prekážke takmer spadla a desiatu zhodila.
„Je to mix spokojnosti i drobného sklamania. Po došľape siedmej prekážky si tréner myslel, že som si vyvrtla členok. Pri desiatej mi nevyšli kroky, záver si nepamätám. Mám na viac, chcem zaútočiť na 56-sekundovú hranicu,“ tvrdí.
Vďaka dosiahnutému času v maďarskej metropole sa v čase uzávierky tohto vydania vyhrievala na tretej priečke v európskych tabuľkách. Hoci sezóna poznačená pandémiou koronavírusu nemá vrchol, Zapletalovej môže prihrať do cesty nevídaný bonus.
„Trochu dúfam v to, že si moje výkony všimnú organizátori kvalitnejších mítingov. Tam síce cítiť väčší tlak, ale vďaka nemu býva vo finiši viac síl a chuti čas ešte viac stlačiť,“ zamýšľa sa Zapletalová.
Pred sedeniami sa hanbila
Šiesty osobný rekord v dovedna troch disciplínach od reštartu sezóny ju prekvapil. Pred ním trénovala viac ako obvykle. Nielen preto, že je staršia, ale aj kvôli doháňaniu restov z minulosti.
Po životnom výsledku – 15. júla v Tampere obsadila na MS juniorov 2018 piatu priečku – musela prerušiť kariéru na niekoľko mesiacov kvôli mononukleóze. Tá ju oslabila natoľko, že nevládala odbehnúť ani 80 metrov.
„Mala som obdobia, keď som bola veľmi smutná a sklamaná. Dávala som si otázky, na ktoré som márne hľadala odpovede. Prečo práve ja? Mala som obavy, či sa niekedy vrátim na úroveň, ktorú som mala kedysi. Spomienka na Tampere ma však hnala vpred,“ popisuje neľahké obdobie.
V jednej veci však mala jasno. Nikdy nechcela zabaliť sľubne rozbehnutú atletickú kariéru.
„Najskôr som si hovorila, že musím vydržať, vyliečiť sa a potom to bude dobré. Pomohli mi rodina, kamaráti a mentálna trénerka. Chodím k nej aj teraz,“ priznáva Zapletalová. Príchod na prvé sedenia však nebol jednoduchý. Znova prišli vnútorné otázky, na ktoré mladá Nitranka hľadala odpovede.
"Ľudia sa hanbia ísť k odborníkovi. Aj ja som si hovorila: Preboha, veď ja chodím k mentálnej trénerke.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Teraz viem, že to bol skvelý ťah. Nastavuje moju hlavu správnym smerom tým, že mi pomáha uvoľňovať zo seba veci, ktoré ma zväzujú. Každému, kto má podobné problémy, mentálneho trénera odporúčam," dopĺňa Zapletalová.
Od detstva posilňovala ruky aj nohy na hádzanárskom ihrisku. Raz však v behu na 600 metrov dobehla na druhej priečke a dostala sa na republikový šampionát. Postupne si s kráľovnou športov potykala a loptu zanechala.
„Hádzaná mi veľa dala. Naučila som sa disciplíne na športovisku a dostala som dobré základy. Neľutujem, že som sa priklonila k atletike. Rada by som získala medailu z vrcholového podujatia,“ želá si Zapletalová.
Na vlaňajších juniorských ME v Borase patrila k ašpirantkám na cenný kov. Mononukleóza jej však túto možnosť vzala. Budúcu sezónu by rada dobehla zameškané.
„V Bergene budú ME do 23 rokov, kde by som rada ukončila čakanie na medailu. Bola by to pekná bodka za neľahkým i poučným obdobím, ktoré mám za sebou,“ uzatvára Zapletalová.