TV Pravda: Olympijský víťaz v chôdzi na 50 kilometrov Matej Tóth sa chystá na netradičný štart v rámci MS 2019 v katarskej Dauhe. Pozrite si video:
Livigno je zakaždým akýmsi ukazovateľov výkonnosti majstra sveta, dvojnásobného vicemajstra Európy a olympijského šampióna v chôdzi na 50 kilometrov. Inak to nie je ani pred vrcholom sezóny – atletickými MS v katarskej Dauhe. Dva týždne pred ich štartom dobre naladený rodák z Nitry hlási: „Som pripravený biť sa o najvyššie priečky.“
Máte viac šedín a menej kíl, je tak?
Určite.
Oboje kvôli údajom na sústredeniach vo Vysokých Tatrách a talianskom Livigne?
Šediny mi pribúdajú vekom, s tým nič neurobím. A kilá išli dole, lebo som práve tam poriadne zamakal. Urobil som si v tréningoch niekoľko osobných rekordov.
Koľko z hmotnosti vám ubrali?
Po zranení stehenného svalu som v prvej fáze zhodil desať kíl. V druhej ešte štyri. Cítim sa ľahší.
Aj mentálne?
Určite. Veľmi sa teším na preteky. Tréningové ukazovatele hovoria jasnou rečou.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Čo to znamená?
Opäť sme absolvovali veľmi podobný tréningový model, aký som uplatnil pri všetkých mojich doterajších medailových úspechoch na majstrovstvách Európy, sveta i olympiáde v Riu de Janeiro 2016. Ukázal, že som opäť v top forme.
Medailovej?
Nechcem hovoriť o zlate či medailách. Chcem potešiť Slovákov, lenže na druhej strane presne viem, čo im urobí najväčšiu radosť. (smiech)
Myslíte si, že bude okruh favoritov na pódium na svetovom šampionáte v Dauhe širší ako inokedy?
Jednoznačne. Treba zabudnúť na osobné rekordy, zbesilé tempo, tabuľkové výkony a papierové predpoklady. Budú to špecifické preteky. Bude veľmi vlhko a teplo, štartujeme polhodinu pred polnocou, do cieľa prídeme nadránom. Hocikto môže prekvapiť, favorit zasa pohorieť.
Môžu byť skúsenosti v takýchto pretekoch ešte cennejšie?
Myslím si, že my, starí matadori, budeme mať akúsi výhodu. Chôdza je najmä o hlave. Nepredpokladám, že sa v Dauhe pôjde šialené tempo. A ani to, že sa niekto pokúsi balík roztrhať už v úvode.
V Riu ste v extrémnych podmienkach vytiahli zlatý tromf. Vyzerá to tak, že sa vám možno znova zíde…
Ak myslíte finiš, tak bodaj by… Päťdesiatka je nevyspytateľná disciplína. Vždy však musíte rešpektovať vlastné telo a pocity. Ak to nerobíte, môže to dopadnúť nedobre. Nezbláznil som sa v Riu, nechystám sa ani v Dauhe… (smiech)
Foto: SITA, Jakub Julény
Viac ako rok ste nepretekali. Neobávate sa?
Ani nie. Chôdza je šport, v ktorom sa nesúťaží tak často. Na druhej strane uznávam, že štrnásť mesiacov bez súťažného štartu je extrém, ktorý som ešte nezažil.
Takým budú aj preteky v Dauhe…
Už sa na ne chystáme. Trénovali sme na plavárni v Banskej Bystrici. Sú tam podobné podmienky, aké budú v Katare. Je tam zhruba 60 či 70-percentná vlhkosť a 30 stupňov Celzia. Keď tam absolvujem osem či desať kilometrov, som taký mokrý, ako keby som vyšiel z vody aj ja. (smiech)
Ako budete pripravovať svoje telo na nočný štart?
Okrem toho, že som za ostatné dva týždne nachodil 216, respektíve 217 kilometrov, som šiel najmä do objemu. Musím byť pripravený tak, ako keby sme išli šesťdesiat kilometrov. Trochu sa však obávam otočenia biorytmu.
Prečo?
Som škovránok, ranný vták. Chodím spať krátko po zotmení, vstávam ešte skôr ako slnko. Nebude to pre mňa ľahké. Počas najbližších dvoch týždňov pôjdeme na Cyprus, kde budeme fungovať i stravovať sa tak, aby sme to ladili na pol dvanástu večer katarského času.
Čo to presne znamená?
Raňajkovať budem o 17.00, o tri hodiny neskôr ma čaká hlavný tréning, o polnoci obed a o tretej nadránom, keď by už mohol byť v Dauhe cieľ, budem zaspávať. Je to nová výzva, ale ja ich mám rád.