Dvadsaťjedenročný mladík nie je žiadny bezhlavý vetroplach. Je to muž, ktorý vie, čo chce. A keď to nezíska, nebojí sa verejnosti povedať, že trinástymi miestami v oboch disciplínach sklamal. Seba i okolie.
Chyba bola v ňom
Ukázalo sa to po oboch semifinálových behoch na atletických majstrovstvách Európy. V šprinte na sto a ani na dvojnásobnej trati neukázal to, na čo mal. To sú jeho slová zaobalené do veľkého smútku a nie veta hodnotiaca jeho berlínske výkony.
Za nič sa neschováva. „V sezóne som dokázal časy, ktoré by stačili na postup do finále, behávať pravidelne, ale na vrchole sezóny mi to nevyšlo,“ hovoril.
Nehľadá výhovorky. „Súperi sa s tlakom i očakávaniami vyrovnali lepšie ako ja a zaslúžene postúpili,“ hodnotil.
Nekritizuje vonkajšie vplyvy. „Nemám rád teplo a ani vlhko. Radšej behám v chladnejších podmienkach. Všetci sme to však mali rovnaké. Chyba bola vo mne, nie v okolí,“ reagoval.
Pozrieť sa sebakriticky na vlastné výkony je výsada. Volkov nadhľad i progres, ktorý sa počas jeho krátkej profesionálnej atletickej kariéry ešte nezastavil, sú pozitívnymi signálmi.
Raz sa určite dočká
Pred dvomi rokmi si ešte ako tínedžer odbil premiéru na seniorských majstrovstvách Európy v Amsterdame. Neznámy Bratislavčan vtedy taktiež skončil pred bránami finále.
„Bol som veľmi nervózny, ale užil som si to. Na finále som nemal. Bola to však pre mňa cenná skúsenosť. Verím, že si ju ešte niekedy zopakujem,“ hovoril v metropole Holandska Volko. Do cieľa semifinálovej stovky a dvojstovky dobehol v časoch 10,43 s, respektíve 21,28. Porovnanie s berlínskym vystúpením na oboch vzdialenostiach vyznieva podstatne horšie (10,31 a 20,58 s).
„Je vidieť, že som sa od predošlých ME zasa o niečo posunul. Hoci mi nevyšiel vrchol, zažil som v sezóne viacero pozitív. Keď to takto pôjde ďalej, určite sa raz dočkám. Teraz však prežívam veľký smútok,“ pozeral do zeme Volko.
Priveľké očakávania
Niet sa čomu čudovať. S osobnými maximami (10,13 a 20,24) i pomalými časmi, ktoré dusný Berlín v semifinále oboch najkratších behov ponúkol, si mohol trúfať nielen na splnenie predšampionátového cieľa, ale rovno aj na druhé finále.
„Pred ME som nečakal, že na stovke budem tak vysoko. Časovo nebolo finále až tak vzdialené, ale môj výkon na to nestačil. Na druhej strane, na dvojstovke som chcel niečo viac. Asi som od seba očakával príliš veľa. Nevyšlo mi to a som sklamaný,“ pokračoval v triezvom úsudku.
Niekoľko dní pred šampionátom ho na dva týždne vyradila zo súťažného kalendára viróza. Natíska sa otázka – nemohol tento výpadok ovplyvniť Volkov výkon?
„To si nemyslím. Dokopy som netrénoval len dva dni. Všetko v príprave prebehlo dobre. Na tréningu to išlo hladko. Keby som bol chorý, určite by to nefungovalo. Skrátka som to nezvládol. Vyvinul som na seba tlak a to mi pravdepodobne zviazalo nohy. Musím sa z toho poučiť,“ hľadal príčinu neúspešného útoku na finále Volko.
Nie je to premárnená šanca
Zverenec trénerského dua Naďa Bendová – Róbert Kresťanko priznal, že si na dvojstovke veril. Cítil sa dobre, sadol mu aj žreb prvého semifinálového behu s najväčším favoritom celej súťaže – tureckým reprezentantom Ramilom Gulijevom.
„Keď som dobehol do cieľa na treťom mieste, ešte stále som dúfal, že to bude stačiť aspoň s časom. Chcel som sa dostať do finále. Čakal som, že to bude stačiť, ale nevyšlo to. Bol som vo veľkom napätí. Videl som, že ďalší konkurenti v druhom semifinále dobehli veľmi tesne za sebou. Dúfal som, že ma nepredbehnú, ale márne,“ konštatoval smutný pretekár bratislavského klubu Hraj na tie nohy.
Študent Slovenskej technickej univerzity v Bratislave bude v záverečnej časti sezóny určite premýšľať nad tým, kde sa stala chyba. Obe finále boli na základe časov veľmi blízko. Volkove výkony však boli vzdialené jeho možnostiam.
„Súhlasím. Neberiem to však ako premárnenú príležitosť. Bola by ňou vtedy, keby som skončil ešte horšie. Mohol som behať ešte rýchlejšie, to je jasné. Celé toto podujatie je skvelé a som rád, že som tu mohol byť. Musím sa z toho poučiť,“ uzavrel Volko.
Čo by kedysi Slovensko dalo za také výsledky v šprinte, všakže? Lenže pri Volkom potenciáli, veku a skvelému tímu sa mália. Právom. A vie to aj samotný slovenský rekordér. Ako naloží s ďalšou šancou o dva roky v Paríži?