Jej povestným zvoncom na koniec bolo už po niekoľkýkrát Livigno. V talianskych Alpách dosiahol slovenský chodec hodnoty, ktoré mu v minulosti priniesli titul vicemajstra Európy, svetového šampióna i olympijského víťaza. „Som rád, že kvalita oproti Dudinciam narástla. Bolo to drobné prekvapenie a splnenie cieľa,“ hovorí po návrate z trojtýždňového sústredenia, kde ladil formu na blížiace sa majstrovstvá Európy v atletike, ktoré hostí Berlín (7. – 12. augusta).
Ako hodnotíte sústredenie v Livigne?
Bolo to tam ťažké, ale som prekvapený, že som nebol veľmi zničený. Žiadne boľačky, ani problémy. Vrátil som sa správne unavený.
Načali ste tam druhú stotisícovku nachodených kilometrov. Niektoré autá nemajú toľko najazdené. Ste vo veľmi dobrom zábehu…
Myslíte? Ja by som skôr povedal, že som tesne pred generálkou (smiech). Je to zaujímavá a pekná méta. Asi nie je veľa športovcov či chodcov, ktorí niečo také zvládli. Poznám ich len zopár. Je to pekná symbolika.
Ktoré kilometre boli najkrajšie?
Tie v rokoch 2014 až 2016. Vtedy som využil všetky skúsenosti získané na desiatkach tisícov kilometrov. Som rád, že podstatné percento z tých kilometrov mi prinášalo radosť a nie strasti či bolesť.
Ale určite boli aj nejaké náročné, nie?
Samozrejme. Niektoré tréningy boli veľmi náročné a v ostatných mesiacoch tam boli aj iné faktory. Všetci vieme, čo sa odohralo a ako to dopadlo. Mám však aj niekoľko nepríjemných zážitkov.
Napríklad?
V Osake ma pred majstrovstvami sveta 2007 zrazilo auto. Vošiel som mu do cesty. Nič vážne sa mi nestalo. Párkrát som sa šmykol aj na ľade. Väčšina odchodených kilometrov však dopadla dobre.
Budete si druhú stotisícovku ešte viac užívať a bojovať o ďalšie úspechy?
Odľahčene by som povedal, že prekročenie stotisícovej hranice je nad plán. Nikdy som si nedával podobnú métu, ale keď som ju dosiahol, uvedomujem si, aká je krásna. Vďaka nej viem, čo som v kariére dosiahol. A všetko, čo príde po nich, si budem viac užívať. Nevyvíjam na seba žiaden tlak.
Prečo? Ste vicemajstrom Európy, svetovým šampiónom i olympijským víťazom…
Práve preto. Všetko, čo príde potom, bude nad plán. Už si nebudem hovoriť, že chcem vyhrať toto a dosiahnuť takýto úspech či čas.
Vyhovuje vám, že na seba nevyvíjate taký tlak ako povedzme pred dvomi-tromi rokmi?
Nikdy som si ho nepúšťal do hlavy. Počas pretekov, v ktorých som patril medzi ašpirantov na medailu, som to neriešil. Na olympiáde či majstrovstvách sveta som vedel, na čo reálne mám a preto som nebol v strese. Teraz išli ambície trochu do ústrania. Šport už robím kvôli vznešenejším pocitom a niečomu nad rámec. Uvedomujem si, že je dôležité robiť to pre ľudí. Moje úspechy sú mozaikou práce mnohých, ktorí sú v ústraní. Prináša to radosť mne aj všetkým Slovákom. Na druhej strane – keď sa poteším z desiateho miesta, národ sa asi sotva bude radovať… (smiech)
Veríte, že vám nové nastavenie v hlave pomôže?
Nie je úplne nové. Veď ani v Dudinciach som v marci nemal ambície, ale počas pretekov sa vo mne znova prejavilo to chcenie po úspechu. Verím, že v mojej vrcholiacej kariére ešte niekoľkokrát príde. Chcem nájsť správnu kombináciu pohody a tlaku. Verím, že ma dobré rozpoloženie neukolíše a ukážem aj športovú dravosť na trati. Takú, aká ma zdobila v ostatných rokoch.
Zvyknete hovoriť, že vám na sústredeniach najviac chýba rodina. Zvykli ste si na odlúčenie?
Livigno je vždy jedna z najnáročnejších častí sezóny. Je to akési zrkadlo výkonnosti. Najťažšie na ňom je však to, že nie som s dievčatami. Ony i ja chápeme, že sa blíži vrchol sezóny a tri týždne v talianskych Alpách sú najdôležitejšie v celej príprave. Chýbame si, ale cítim od nich podporu. Mimochodom, tentokrát mi to veľmi rýchlo ubehlo.
Tréner Matej Spišiak už párkrát povedal, že Livigno je akýmsi meradlom vašej formy. Aká je?
Je to zrkadlo, pohľad doň bol veľmi príjemný. Pozeral som si denníky z minulých rokov aj z tejto sezóny. Keď som ich preštudoval, odchádzal som z Livigna s výborným pocitom. Podarilo sa mi absolvovať medailový model, ktorý sme robili predtým. Všetko vyšlo výborne, vyhliadky sú pozitívne.
Medailový model 2014 mal strieborný lesk, v nasledujúcich dvoch rokoch zasa zlatý. Akého odtieňa sa dočkáme v Berlíne?
To je hypotetická otázka… Závisí to od mnohých vecí. Aký budem mať deň ja i moja konkurencia či od vývoja pretekov. Som pripravený podobne ako v Zürichu, Pekingu či Riu. Ak sa nič neskomplikuje, ambície budú znova najvyššie.
Prekvapilo vás, že ste sa po súťažnej odmlke zavinenej odchýlkou v biologickom pase a jej následným vysvetľovaním vrátili do formy, ktorá dala vašej kariére medailový lesk?
Išli sme do prípravy s tým, že sa do nej chceme dostať. Pred olympiádou ma to prekvapilo viac, lebo som bol po zranení. Teraz to už také prekvapenie nebolo. Hoci sa vek hlási o slovo, vedel som, že aj napriek nie príliš vydarenej sezóne sa môžem dostať na dobré tréningové hodnoty. Som rád, že kvalita oproti Dudinciam narástla. Bolo to drobné prekvapenie a splnenie cieľa.
Dudince vám vyšli, dosiahli ste tam druhý najlepší výkon roka. Po nich ste naznačili, že by ste chceli súťažiť aj na olympiáde v Tokiu 2020. Môže Berlín toto rozhodnutie potvrdiť, prípadne nalomiť?
Momentálne nad tým nepremýšľam. Moja myseľ je zapnutá len do 7. augusta, kedy je berlínsky štart. Ostatné ma teraz nezaujíma. Priznávam, že výsledok v Berlíne môže zavážiť. Väčšiu váhu však má zdravie, signály od môjho tela i pocity. Ak budú všetky aspekty pozitívne, rád by som do Tokia vydržal. Nechcem však predbiehať.
Došlo by k istým zmenám v príprave?
Určite by som absolvoval menej pretekov ako teraz a ladil by som len na vrcholy. Ak mám v mojom veku vydržať ešte dva roky na najvyššej úrovni, je to nevyhnutné. Bol by to podobný model prípravy ako v tomto roku.
Majstrovstvá Európy sa do Berlína vracajú po deviatich rokoch. Vy ste predošlý šampionát zažili. Spomínate si naň?
Celkom jasne. Bolo to jedno z najkrajších podujatí, aké som v kariére absolvoval. Emočne aj výkonnostne. Mal som dobrú formu a bola aj skvelá atmosféra. Po dvadsiatke (obsadil ôsme miesto, pozn.) som išiel päťdesiatku. Cítil som na nej každý krok. Boli to asi najťažšie preteky v kariére. Mal som radosť, že som to nezabalil a prišiel do cieľa na deviatom mieste. Berlín mi dal krásne spomienky.
Je niečim špeciálny?
Možno podnebím, ktoré je podobné nášmu. Môže byť 20 i 35 stupňov. Okruh bude trošku iný ako pred deviatimi rokmi. Prvýkrát sme boli mimo štadióna. Trochu sme sa na to hnevali, lebo sme to vnímali ako vyčlenenie zo strany ostatných atlétov. Keď som zažil tú atmosféru a 20 otočiek pod Brandenburskou bránou, pochopil som, že to má svoje čaro. Ľudia – zrejme aj kvôli maratónu – sú na takéto podujatia zvyknutí a boli žičliví. Možno nemali favoritov, a tak tisíce ľudí fandili všetkým.
Organizátori sa nedávno pochválili tým, že predali niekoľko stotisíc vstupeniek…
A to je dôkaz, že Nemci atletiku milujú. Majú výborných atlétov a medzi nimi aj chodcov. Ak mám dobré informácie, tak by sa v meste mal odohrávať medailový ceremoniál i viaceré disciplíny – okrem chôdze aj maratón či kvalifikácia v guli. Nemci to robia dobre, zapájajú do diania aj okoloidúcich. Pre ľudí to bude atraktívne a ja sa toho neviem dočkať.
Do Berlína sa chystá početná slovenská enkláva. Vnímali ste, že sa darí aj vašim kolegom z reprezentácie?
Jasné. Hoci ideme každý za seba, sme jeden tím a držíme si palce. Veľmi ma potešili mladí pretekári na ME do 18 rokov v Györi a MS juniorov v Tampere. Chodci Ľubomír Kubiš, Daniel Kováč či bežci Andrej Paulíny, Gabika Gajanová a Emma Zapletalová a ďalší sú prísľubom do budúcnosti. Ich výkony sú motiváciou aj pre nás – seniorov.
Myslíte si, že ste jedinou slovenskou medailovou nádejou?
Určite nie, veď Jano Volko nám robí radosť celý rok. Či je leto alebo zima. Jeho výkony sú parádne a ja verím, že formu v Berlíne potvrdí. Spoločne s Martinou Hrašnovou či Marcelom Lomnickým patria k tým, ktorí môžu zabojovať o najvyššie priečky. Keď to tak počítam, môže to byť pre Slovensko úspešný šampionát. Na druhej strane si uvedomujeme, že konkurencia je veľká a na jediný vrchol sezóny prídu viacerí stopercentne pripravení. Veríme, že tenkú hranicu medzi úspechom a neúspechom prekonáme a potešíme ľudí doma. Dúfam, že aj ja prispejem k tomu, aby Slovensko doma vítalo jednu z najúspešnejších výprav v ére samostatnosti.