Po zranení sa túži vrátiť pod piatimi kruhmi aj slovenská lyžiarka Petra Vlhová. Porozprávali sme sa o nich s niekdajším reprezentačným lekárom a chirurgom MUDr. Ernestom Cabanom.
Vonnová sa rozhodla, že aj napriek roztrhnutému prednému krížnemu väzu v kolene pôjde na ZOH 2026. Nie je to veľký risk?
Je množstvo športovcov, ktorí prešli aj mojimi rukami a športujú na vrcholnej úrovni, aj keď nemajú predný krížny väz v kolene. Zvyknem hovoriť, že keby mal niekto vymyslieť počítač, ktorý by fungoval ako ľudské telo, všetky terajšie počítače by mohli ísť na smetisko.
Ľudské telo sa vie vynájsť. Pokiaľ Vonnová má svalový korzet dostatočne vyvinutý – a to je u vrcholových lyžiarov samozrejmosť, lebo sú to golemovia – kvadriceps a biceps na 75 percent preberú funkciu predného krížneho väzu.
Ako je to možné?
Sval na prednej a zadnej strane stehna zabezpečuje predo-zadný pohyb kolena. Upína sa na ne píšťala a kvadriceps s podporou ortézy udrží koleno funkčné. Povedal by som, že na 80 percent je koleno funkčné.
Je ortéza nevyhnutná?
Áno. Lyžiari potrebujú sto percent, nie 75 či 80. To je málo. Zvyšné percentá dodá ortéza. Je s bočnou výstužou – kovovou, laminátovou, dokonca dnes už aj karbónovou.
Predvčerom som tu mal zástupcov z jednej firmy, ktorá ich robí. Sú to umelecké diela. Materiály sú také pevné a kvalitné, že zachovajú funkciu kĺbu bez toho, aby bol športovec obmedzený.
Čo je teraz pre Vonnovú, Federicu Brignoneovú či Petru Vlhovú dôležité pri návrate po zranení?
Je to o mentálnom nastavení. Aký majú prah bolesti. U Vonnovej by som povedal, že ho má posunutý úplne niekde inde. Normálny človek by po toľkých operáciách mal problém chodiť po schodoch. Asi keď je na letisku, stále pípa na kontrolách kovov. (úsmev)
Vonnová si prešla mnohými zraneniami. Môže z toho do istej miery čerpať?
Vie, čo ju čaká. Uvedomuje si aj to, čo si môže dovoliť. Určite musí rehabilitovať, predpokladám aj nejakú analgézu – teda prostriedky na potlačenie bolesti – ale Vonnová je nezničiteľná. A rovnaký pocit mám aj z Mikaely Shiffrinovej.
Američanka pôjde v rýchlostných disciplínach. Ako zranené koleno zvláda preťaženie vo vysokých rýchlostiach?
Zjazd aj superobrovský slalom je menej namáhavý na koleno ako slalom či obrovský slalom. V technických disciplínach je vyššia a častejšia rotácia kolena. V kĺzavých je to skôr o predo-zadnej rovnováhe kolena.
Bránky sú rozostavené ďalej od seba, takže oblúky nie sú v takom ostrom uhle. V slalome ide o bočný pohyb a tam nemá čo z tých svalov fixovať koleno, robia to práve väzy.
V zjazde či super G fixujú aj svaly stehna a čiastočne aj svaly lýtka. Na pohybový aparát je to nižšia záťaž ako keby Vonnová išla v slalome.
Vonnová má umelý kĺb v pravom kolene. Čo si pod tým máme predstaviť?
Nie je to tak, ako kedysi. Spomínam si, keď som sa učil za doktora… Vtedy sa odťala celá časť kĺbnej plochy. Teraz sa počítačom vyrobí titánová náhrada len tej plochy a nevymieňa sa celý kĺb.
Vybrúsi sa plocha stehennej kosti a tiež píšťaly a chrupavku nahradí titánová lamela. Práve chrupavka je pri poškodení či opotrebení veľmi bolestivou časťou. A ako hovorí náš pán primár: Človek si zvykne na všetko okrem bolesti. (úsmev)
Musíme to brať v úvodzovkách, že je to umelý kĺb. Je to prakticky výmena kĺbovej plochy. Človek z operačného stola prejde po svojich do izby bez problémov. Pred tridsiatimi rokmi boli ľudia radi, keď s vymeneným kolenom zišli po schodoch alebo došli do krčmy na pivo. To je výhoda dnešných lyžiarok.
Vonnová má 41 rokov. Aj vďaka pokroku medicíny sú športovci schopní odkladať športový dôchodok na neskôr?
Vek je len číslo a to je svätá pravda. Telo si na záťaž zvykne a je to otázka hlavy. Keď ju presvedčíte, staráte sa o seba, tak môžete jazdiť aj po štyridsiatke.
V minulosti ste vyhlásili, že koleno je sviňa. Prečo?
Keď si zlomíte zápästie, rameno, lakeť, rebro, nájdete spôsob, ako im odľahčíte. Pri kolene to nejde. Stále je zaťažované. Väzivový aparát je vždy v akcii. Potrebuje svoj čas na zahojenie sa.
A keď sa niečo urýchli alebo sa nerobí tak, ako sa má, znova sa to ozve. Robievam s futbalistami, kde často vidím slovenskú náturu, ktorá veľmi nepomáha rehabilitácii.
Čo to znamená?
Musím sa rýchlo vrátiť, nech som čo najskôr na ihrisku, rozchodím to… To je slovenská nátura. A potom sa to všetko nazbiera, telo to neznesie, roztrhnú sa niektoré kolenné väzy a môže to ovplyvniť jeho profesionálnu kariéru a aj život po nej.
Nie je ľahké prijať od lekára správu, že musíte na šesť týždňov dať kolenu a futbalu úplne pokoj. Trpezlivosť a správna diagnostika však môže športovca uchrániť od vážnejšieho zranenia a nakoniec aj dlhšieho návratu.
Vlhová sa pôvodne mala vrátiť po niekoľkých mesiacoch a jednej operácii. Nakoniec boli dve a dva roky nejazdila. Prečo sa to tak natiahlo?
Nepoznám presné detaily, môžeme sa len domnievať. Každopádne dĺžka rekonvalescencie je príliš dlhá a neštandardná. Krížny väz je zahojený za šesť týždňov, po ďalších šiestich sa ide do čiastočnej záťaže a po ďalších štyroch už do úplnej.
Futbalisti po troch mesiacoch hrajú. Vezmime si Federicu Brignoneovú. Tá po pol roku od zranenia lyžuje na najvyššej úrovni. A mala horšie zranenie. Niekde som čítal, že aj Vlhovci neskôr sami priznali, že prehliadli pri prvej operácii poškodenie chrupavky.
Ako sa to môže stať?
Akoby som to vysvetlil… Je to ako keď chcete trojmetrovou palicou dosiahnuť na predmet, ktorý je vzdialený štyri metre. Keď robíte prístup k prednému krížnemu väzu počas atroskopie, kamerou nezájdete aj ďalej a nepodarí sa vám komplexne prehliadnuť celé koleno a rozsah poškodenia.
Môj názor je, že tam prehliadli poranenie chrupavky. A ona je taká beštia, že má len výživu zo spongiózy – teda ľudovo povedané špiku a kĺbnej tekutiny. Je to ako popraskaná suchá zem. Cez ňu nová chrupavka neprerastie. Potom prišla druhá operácia.
Vraj dali preč výrastky, čo to znamená?
Neviem, čo si pod tým mám predstaviť. Môžu to byť len pozostatky starej chrupavky. Tá bola poškodená pri tom úraze v Jasnej.
Lekár dal Vlhovej zelenú. Znamená to v praxi, že môže naplno trénovať?
Neviem, čo to znamená. (úsmev) Poznáme jej buldodžiu povahu. Nie je ako Shiffrinová či Vonnová, že prídu po úraze a sú spokojné s 28. miestom. Petra je vlčiak.
A ak nebude na bedni, tak bude nespokojná. To je tiež naša nátura. Prajem jej, aby sa to podarilo, ale bude to 50 na 50, že sa nepostaví na ZOH 2026 na štart. Dva roky bez jazdenia sú veľmi veľa.
Boli zranenia Vonnovej a Brignoneovej horšie ako Vlhovej?
U Vonnovej nie, ale u Brignoneovej áno.
Je možné, že Vlhová na preteky vôbec nenastúpi?
Ako som povedal – je to päťdesiat na päťdesiat. Ak aj pôjde, nerátajme, že bude v prvej desiatke. Klobúk dole pred ňou, ak to zvládne bez ťažkostí, ale aj verejnosť si musí uvedomiť, že dvojročný výpadok zanechá aj na takej špičkovej pretekárke následky.
Otec Igor Vlha pred tromi rokmi povedal, že potiahnu do Cortiny a potom bude koniec. Môže byť pozitívny scenár impulzom, aby Vlhová pokračovala ďalej v kariére?
Nepredstavujme si návrat ako prechádzku ružovým sadom. Všetci vieme, že keby na Slovensku nemáme týchto rodičov-bláznov, tak by sme nemali ani to málo športovcov top svetovej kvality. Dávajú do toho celé svoje životy. Bola by tragédia takto skončiť.
Keď si Petra pojazdí, tak sa môže vrátiť do Svetového pohára aj na vrchol. V našej gubernii by v pondelok skončila a v stredu by na ňu každý zabudol. Takýto koniec by nebol pekný. Držím jej palce a verím, že sa neudeje a ešte v kariére dosiahne úspech.