Slováci v akcii
Bývalý slovenský útočník Richard Zedník reprezentoval Slovensko na dvoch olympiádach, dvakrát si zahral na Svetovom pohári a na konte má aj bronz z MS.
Šance slovenského tímu na úspech v Miláne a Cortine sú podľa neho výrazne menšie než pred štyrmi rokmi v Pekingu.
„Prídu tam najlepší hráči sveta, ktorí budú mať po 12 rokoch veľkú motiváciu ukázať sa na olympiáde. Pre nich samotných aj pre fanúšikov to bude obrovský zážitok,“ vraví.
Nestáva sa často, aby Slovensko porazilo na jednom turnaji Rusko, Švédsko aj USA. Boli ste súčasťou slovenského tímu, ktorému sa to podarilo na ZOH 2006 v Turíne. Je to pre vás dodnes jedno z najkrajších hokejových období?
Mali sme tam najlepšie mužstvo, aké som kedy v reprezentácii zažil. Navyše sme boli všetci v ideálnom veku okolo 26 až 28 rokov.
Viacerí chalani z NHL boli v top forme. Mali sme nabitý tím a potvrdili sme to na ľade. V skupine sme porazili všetkých súperov. Stálo nás to veľmi veľa síl.
Štvrťfinále s Českom vás nezastihlo v tom najlepšom…
Možno sme sa až príliš zamerali na boje v skupine. Čechom sa taktiež darilo a mali výborný tím. Dopadlo to napokon tak ako dopadlo. Z môjho pohľadu sme mali v Turíne lepší tím ako potom o štyri roky neskôr vo Vancouveri.
O to viac mrzí, že sme to nedotiahli do úspešného konca. Celkovo však hodnotím olympiádu veľmi pozitívne.
Boli sme sa aj s chlapcami pozrieť na lyžovanie. Boli sme povzbudiť ženy, ktoré išli štafetu v behu na lyžiach. Veľa voľného času sme nemali. Možno jeden deň za celú olympiádu.
O štyri roky neskôr ste zažili pamätnú olympiádu vo Vancouveri. Generácia tzv. „zlatých chlapcov,“ ktorí vybojovali titul majstrov sveta v roku 2002, sa mala šancu rozlúčiť s reprezentáciou s medailou. Škrie vás dodnes smolný zápas o bronz s Fínskom?
Pamätám si na to, ako keby to bolo včera. Pre mňa to bol jeden z posledných veľkých turnajov mojej kariéry. O rok neskôr som ju ukončil. A ten zápas s Fínmi? Už som sedel na striedačke a predstavoval si, ako nám dávajú bronzové medaile.
Ani mi nenapadlo, že sa to môže tak rýchlo otočiť. Mali sme vtedy výbornú partiu. Každý si uvedomoval, že sa mu blíži záver kariéry a je to posledná šanca na medailu z olympiády. Stretli sme sa pokope a hrali proti najlepším hráčom sveta.
Navyše v kolíske hokeja – v Kanade. To nás spojilo. V kútiku duše sme dúfali, že sa to podarí. Hrali sme pekný hokej a dali sme do toho všetko. Chýbal nám kúsok, či už v semifinále s Kanadou alebo potom v boji o bronz. Šťastie sa od nás odklonilo v rozhodujúcich momentoch.
Do reprezentácie ste chodili pravidelne. Dohadovali ste sa aj s ďalšími hráčmi z NHL, ktorým sa sezóna skončila, alebo ste išli vždy, keď vás zavolali?
Po roku 2002, kedy sa chalanom podarilo vyhrať zlato na MS, bola v národnom tíme skvelá atmosféra. Bolo to uvoľnené v porovnaní s tým, ako sme to mali v kluboch počas celej sezóny.
Vždy sme sa na to s chalanmi tešili. Nebolo to, ako keby sme mali ísť niekam do kasárne, kde vás budú kontrolovať. Samozrejme, bavili sme sa s chalanmi, ktorí hrávali v NHL, či sa chystajú na MS.
Čítajte viac Slovák je ako zúrivý pitbull, je nemožné ho odstaviť. V NHL búra rekordy. Kanaďanov strčí do vrecka v tom, čo je ich doména
Keď sme odtiaľ išli desiati, vedeli sme, že zrejme nebudeme bojovať o záchranu. Išli sme tam aj s tým, že si pôjdeme s chlapcami sadnúť na večeru a trochu sa zasmejeme. Samozrejme, prvoradé bolo, aby sme predviedli dobré výkony a pokúsili sa vybojovať medailu.
V jednom z rozhovorov ste spomínali, že uvoľnenú atmosféru zaviedol v reprezentácii tréner Ján Filc. Dovtedy bol v národnom tíme prísny režim?
Presne tak. Pred tým to bolo iné. Hráči z NHL sme vedeli,čo máme robiť, aby sme podali výkon, ktorý sa od nás očakával. Nikto nás nemusel kontrolovať.
Po dlhej a náročnej sezóne sme nepotrebovali, že prídeme do reprezentácie a niekto tam bude nad nami neustále stáť a pomaly nám klopať na dvere, čo robíme a kde chodíme.
S trénerom Filcom sa to nedailo. Vedel, že sme profesionáli a nemáme 17 rokov. Bolo super, že zaviedol v reprezentácii prístup, pri ktorom sme sa vždy tešili na akcie s národným tímom.
S kým zo spoluhráčov v reprezentácii ste vychádzali najlepšie?
Veľa som komunikoval s Paľom Demitrom, s ktorým sme spoločne začínali v reprezentácii ako mladí chalani. Na neho som sa vždy najviac tešil. Počas sezóny sme spolu často komunikovali.
Foto: TASR - Radovan Stoklasa
Keď sa nám podarilo získať bronz z MS s Paľom sme v NHL naraz vypadli s našimi mužstvami v play off. Už sme sa bavili o tom, že pôjdeme spolu na MS, tešili sme sa a napokon z toho bol pekný medailový úspech.
Ako spomínate na roky v NHL, kde ste si okrem iného zahrali aj vo Washingtone spolu s Petrom Bondrom?
Bol som vďačný za to, že som dostal šancu v tíme, ktorý ma draftoval. Bolo neskutočné, zahrať si Peťom, ktorého som ešte ako mladý chalan sledoval.
Vo Washingotne bol hviezda. Navyše tam vtedy bol aj Čech Michal Pivoňka. Nemohol som uveriť tomu, že som s nimi zrazu hral v jednom tíme a dokonca v jednej formácii v NHL.
V súčasnosti je v profilige už iba hŕstka Slovákov. Vidieť to najmä na olmypijskej nominácii. Budú to mať Slováci v Miláne extrémne náročné v konkurencii hviezd zo zámoria?
Priznám sa, že osobne nemám od nášho tímu veľké očakávania. Na druhej strane si rád pozriem celý turnaj, pretože väčšina tímov na čele s Kanadou, USA, Švédskom a Fínskom majú obrovskú kvalitu.
Pre väčšinu chalanov z Európy bude zážitok zahrať si na olympiáde proti top hráčom. Teším sa aj na rivalitu zámorských tímov. Som zvedavý ako dopadne ich vzájomná konfrontácia, ak k nej príde.
Časť kariéry ste odohrali v Montreale. Čo vravíte na aktuálnu formu Juraja Slafkovského, ktorý by mal byť jedným z lídrov Slovenska na olympiáde?
Sledujem ho. Som veľmi rád, že sa Jurajovi darí. Prospelo mu, že ho tréner zaradil do druhej formácie. Doslova tam herne vyrástol. Je na ľade sebavedomejší a verí si.
Urobil veľký krok a dúfam, že mu to vydrží. Samozrejme, bude to mať v Miláne veľmi ťažké. Aj preto, že v reprezentácii nebude mať takú veľkú podporu, akú má v klube.
Čítajte viac Klamali, ublížili mne aj mojej rodine. Majster sveta zúri, Česi sú na nože. Riešia kauzu, ktorá trápila aj Slovákov
Viete si ho predstaviť v útoku spolu s ďalšími hráčmi ako sú Martin Pospíšil, Adam Ružička prípadne Pavol Regenda, ktorí majú podobné parametre ako on?
Musíme sa pozerať na to, že v Miláne bude úzke klzisko s podobnými rozmermi ako v NHL. Bude tam veľa súbojov. Chalani, ktorí hrávajú v NHL sú na to zvyknutí.
Určite by sa päťka s hráčmi zo zámoria mohla presadiť, ale potrebujete ich mať štyri. Ak ich nemáte, súper vás začne točiť vo vašom obrannom pásme a dostane sa pod tlak. Uvidíme, ako to tréneri poskladajú, aby to bolo vyvážené. Tešiť nás môže jedna vec.
Aká?
Obrana vyzerá super. Máme tam troch kvalitných bekov, ktorí hrávajú v NHL. Na nich sa budeme môcť spoľahnúť. V obrane by to malo byť v poriadku.
Ak by sme s takýmto mužstvom išli na MS povedal by som, že máme výborný tím. Ak sa bavíme o olympiáde, na najlepšie tímy to zrejme stačiť nebude.
Ani keď brankári podajú svoj životný výkon?
Nemyslím si, že aj kedy mali chalani svoju top formu, vychytajú Kanaďanov či Američanov. To by museli v bránke naraz stáť dvaja gólmani, aby sme mali šancu zdolať niekoho z favoritov. Je ťažké držať s nimi krok, ale nie je to nemožné.
