Slováci v akcii
Na programe bolo vtedy len 16 disciplín v niekoľkých športoch, no už od začiatku bolo zrejmé, že zimné športy majú obrovský medzinárodný potenciál.
Dôležitým míľnikom bol rok 1936 v Garmisch-Partenkirchene, kde sa do programu po prvý raz dostalo alpské lyžovanie. Po druhej svetovej vojne sa ZOH v roku 1948 v St. Moritzi stali symbolom obnovenia olympijského hnutia.
Postupne pribúdali nové športy ako biatlon, rýchlokorčuľovanie na krátkej dráhe či snowboard, ktorý sa premiérovo objavil v roku 1998 v Nagane a výrazne oslovil mladšiu generáciu.
Veľkou zmenou bolo rozhodnutie Medzinárodného olympijského výboru oddeliť zimné a letné olympijské hry. Od roku 1994 v Lillehammeri sa ZOH konajú v dvojročnom cykle voči LOH, čo zvýšilo ich samostatnosť a mediálnu pozornosť.
Z hľadiska rekordov dominuje Nórsko, ktoré je historicky najúspešnejšou krajinou zimných olympijských hier. Medzi najväčšie osobnosti patrí biatlonista Ole Einar Bjørndalen a bežkyňa na lyžiach Marit Bjørgenová, ktorí nazbierali rekordný počet medailí.
Výnimočné miesto v dejinách má aj krasokorčuliarka Sonja Henieová so sériou troch olympijských titulov v rokoch 1928 – 1936.
Zimné olympijské hry sa neustále vyvíjajú – technicky, organizačne aj športovo. Napriek modernizácii a rastúcej profesionalizácii však zostávajú symbolom fair play, medzinárodného porozumenia a ľudskej túžby posúvať hranice možností v náročných zimných podmienkach.
