Slováci v akcii
Brankár univerzitného tímu Minnesota Duluth, ktorého pred pár rokmi draftovalo Chicago, prežíva mimoriadnu sezónu. Ak by však dostal príležitosť aj pod piatimi kruhmi, bol by to jednoznačný vrchol jeho doterajšej kariéry.
„Opakujem, som mladý, v seniorskej reprezentácii som predtým nikdy nebol, ale keby som na tom nemal, nešiel by som na taký veľký turnaj, akým je olympiáda. Som pripravený,“ vraví sebavedomo.
Letenky na Slovensko už máte v emailovej schránke?
Tuším áno. Dostal som dokonca pár možností na výber. Poletím 1. februára z Denveru, kde budeme hrať v tom čase zápas. Dohodli sme sa, že k mužstvu sa pripojím už v Bratislave, tak, aby som stihol aj domáci kemp. Som rád, že ma môj univerzitný tím bez problémov uvoľnil.
Verili ste, že sa vám môže ujsť miesto medzi slovenskou brankárskou trojicou?
Bol to môj predsezónny cieľ, hoci je pravda, že brankárov, ktorí mohli cestovať do Milána, je omnoho viac. Mám 21 rokov, dosiaľ som v podstate nehral profesionálny hokej a idem na olympiádu, to je veľká vec, nie? Viem, že na to mám. Strašne sa teším, že som sa dostal do nominácie.
Mimochodom, ako sa raduje brankár, o ktorom je známe, že je to veľký flegmatik?
Úprimne? Veril som, že mi zatelefonujú, aj keď Ján Lašák ma v telefóne trošku ponaťahoval, kým mi povedal, že som sa dostal do olympijského tímu. (smiech)
On je za každú srandu. Čo vám poviem, bola to úľava, obzvlášť, keď som vedel, že tréneri mali k dispozícii aj iné možnosti.
Čítajte viac Liška: Nemám problém odpovedať na otázky o Rusku a KHL. Rozhodujem sa hokejovo, nikdy nie ideologicky
Obratom ste zavolali rodičom?
Presne. Ale keďže som o tom vedel už pár dní, museli držať bobríka mlčanlivosti. Večer pred oficiálnou tlačovou konferenciou som to dal vedieť aj spoluhráčom v mužstve a zopár známym.
Ako reagovala kabína? Predsa len, ste jediný hráčom z univerzitnej NCAA, ktorý pocestuje do Milána…
Väčšina tušila, že existuje šanca, že pôjdem na olympiádu. Zagratulovali mi, hoci reakcie boli zmiešané – zopár zápasov budem musieť vymeškať. No pokiaľ ide o mňa, úvaha, že by som preto nešiel do Talianska, neprichádzala do úvahy.
Iste, ideálne by bolo, keby aj univerzitná liga mala pár týždňov pauzu, ako NHL, ale pretože tam idem sám, asi by to nedávalo zmysel.
Minimálne váš náhradný brankár musel mať z vášho odchodu radosť…
(smiech) Pripúšťam, že to tak bude, hoci je tu taký paradox – odkedy vyšla nominácia, dostal sa k slovu aj on a odchytal už dva duely. Pritom predtým som ho do bránky ani raz nepustil. Predpokladám, že za normálnych okolností by tomu tak bolo aj naďalej. Chápem to však, potrebuje sa dostať do zápasového tempa.
A čo Chicago, ktoré vás draftovalo? Odtiaľ vám gratulovali?
To je už iná vec, tam sú veľmi šťastní. Viem, že reprezentácia sa s organizáciou Blackhawks o tejto možnosti rozprávala už pár mesiacov vopred. Veľmi ma podporovali, prišlo mi odtiaľ množstvo správ. Dokonca aj od generálneho manažéra.
Čo vlastne znamená olympiáda pre mladého, stále len 21-ročného chlapca?
Je to obrovská vec. Keď som uvidel našu nomináciu, napadlo mi, že tam poznám zopár chlapcov, ale zvyšných som sledoval akurát tak v televízii počas poslednej dekády na majstrovstvách sveta.
Je to pre mňa česť. Verím, že som si to všetko zaslúžil, viem, v akej tam idem pozícii, som mladý brankár, ktorý keď dostane šancu, bude pripravený. Pomôžem však hocijako.
Rozprávali ste sa s Lašákom aj o vašej pozícii?
Veľmi nie. No keby som na tom nemal, nešiel by som na taký veľký turnaj, akým je olympiáda. Som pripravený. Samuel Hlavaj či Stanislav Škorvánek sú v reprezentácii plus – mínus päť rokov, chytajú výborne, budem sa snažiť im pomôcť, spravím všetko preto, aby sa dobre cítili. Vezmem každú brankársku rolu.
Tých olympiád si veľa pamätať nemôžete…
Spomínam si na Soči 2014, mal som tuším desať. Aj na ten papier, kde som si zapisoval všetky výsledky. (úsmev) A presne vám poviem, čo som robil v deň, kedy sme získali bronzové medaily v Pekingu 2022.
Sem s tým…
Chytal som zápas za skalický dorast. Hrali sme v podobnom čase a hneď po stretnutí sme spolu s vtedajším brankárom áčka Davidom Borákom brali do rúk tablety, aby sme stihli dosledovať vo výstroji dianie v Pekingu. Je to milá spomienka, zároveň aj pripomenutie toho, kam som sa za uplynulé štyri roky dostal.
Čítajte viac A teraz si vás všetkých kúpime. USA dostali, čo chceli. Najprv však s nimi vypiekli Japonci
Spomeniete si, či ste ten dorastenecký zápas vyhrali?
Jasné. Hrali sme proti Banskej Bystrici, v tom čase to bol top dorastenecký tím, naopak, Skalica nemala veľa hráčov, možno desať či pätnásť. Zasypali ma asi päťdesiatimi strelami, no beztak sme vyhrali 3:1. Čiže super! Na to sa nezabúda.
Táto olympiáda však bude predsa len iná – privíta najlepších svetových hokejistov. Nemáte rešpekt? Sám ste spomínali, že dosiaľ ste proti profesionálom ešte nehrali…
Nedávno som bol na Spenglerovom pohári, celý náš tím vyskladaný z univerzitných tímov bol veľmi mladý, všetko chlapci v mojom veku.
Narazili sme na top európske mužstvá, mne sa dvakrát pošťastilo vyzvať jednoznačne najlepšie švajčiarske mužstvo HC Davos. Prvý duel sme vyhrali a nemal som pocit, že by som nestíhal, že by to bolo na mňa príliš rýchle.
Vždy je lepšie si vyskúšať vyššiu úroveň hokeja ako ísť naspäť. Vôbec sa nebojím. Môj častý problém je, že som až príliš rýchly, takže s tým rýchlejším hokejom by som si mohol „sadnúť“.
Aká je NCAA? Už ste sa v nej udomácnili?
Očividne je to kvalitná liga, Spenglerov pohár to len dokázal. Zišli sme sa tam partia, ktorá sa nepoznala a hneď sme hrali duely proti profesionálnym tímom. Každé stretnutie v NCAA je ťažké, prehrať môžete naozaj s každým. Úroveň je vážne vysoká.
Foto: TASR, Ján Krošlák
Podľa štatistík sa vám v tejto sezóne darí oveľa viac ako v minulej…
Množstvo vecí sa zmenilo. Sme lepším tím. Na ľade ale predovšetkým mimo neho. A hovorím aj o brankárskej trojici. Pred rokom to neklapalo. Potvrdzuje sa mi, že mať dobrý brankársky kolektív je tiež veľmi dôležité. Výsledky sú toho dôkazom.
Môžete to trošku rozviesť? Medzi vami brankármi to vari škrípalo?
Nepôjdem do detailov, ale tušíte správne. V lanskej sezóne – až kým som sa zranil – som odchytal každý zápas, no jeden z mojich kolegov s tým vôbec nebol v pohode. On však má takú históriu, že všade, kam príde, nie je dobrá partia. Odišiel a pomohlo to nielen mne, ale každému v tíme. Asi toľko k tomu.
Pred dvomi rokmi sme spolu robili rozhovor počas vašej osemhodinovej cesty autobusom na zápas v Michigane… To vám už teraz nehrozí, však?
Cestovanie je stále „záhul“. Aj v univerzitnej lige je zopár mužstiev, ktoré majú veľa peňazí, napríklad chlapci z Penn State majú vlastné lietadlo a nikdy nemusia čakať dve hodiny na letisku. To je už pomaly level NHL, my však takýto komfort nemáme.
NCAA sa hrá po celej Amerike, na väčšinu stretnutí lietame, ale pre nás to znamená dve a pol hodinový presun autobusom z Duluth do Minneapolisu, potom pár hodín na letisku, jeden alebo dva lety a zasa do autobusu. Je to náročné.
Z ľadového Green Bay do neďalekého Duluth v Minnesote. To ste si veľmi – čo sa týka počasia – nepomohli…
Táto zima je zatiaľ celkom dobrá, akurát som si otvoril stránku s počasím, je tu mínus 20, ale v piatok by malo prituhnúť až k mínus 30. (smiech) To už nie je sranda. Minulý rok som pri takejto teplote šiel päť minút pešo do školy, bolo mínus 32.
Čítajte viac Keď drzý tínedžer započul svoje meno, hneval sa. Nikomu nepodal ruku, odmietol aj dres
Pochádzam z Popradu, ale poviem vám, že takéto číslo som dovtedy nikdy ani len nevidel. A keďže cez víkend hráme zápas, už teraz sa „teším“ na desaťsekundový presun v obleku do auta.
Ako momentálne vyzerajú vaše dni?
Každý semester sa to mení. Ten uplynulý sme ráno mali školu a o jedenástej sa presúvali na štadión, nasledovala posilňovňa a tréning na ľadovej ploche. Teraz sa to zmení, s hokejom začneme o 8.30 ráno a škola bude poobede.
Aké sú podmienky na váš hokejový rast na univerzite?
Veľmi dobré. Nie je to ešte NHL, ale niekde uprostred cesty do profiligy.
Na jar 2024 ste nám povedali, že v nasledujúcej sezóne ešte NHL určite hrať nebudete… Takto o rok by to už ale mohlo byť, nie?
Cesta do NHL je ďaleká, veľmi nad tým zatiaľ nerozmýšľam. Uvidíme, aké plány bude mať so mnou Chicago, no ja by som bol veľmi rád, keby som v ďalšej sezóne chytal už v profesionálnom hokejovom mužstve.
Profiliga je ďaleko, je v nej 64 brankárov a je ťažké dostať sa medzi nich. Neponáhľam sa tam, chcem byť pripravený, keď jedného dňa po mne siahnu.
Čítajte viac Sprisahanie riadené Západom? Tri famózne dievčatá "zarezali" obyčajnou štipkou snehu
Štátom Minnesota nedávno otriasla smrť ženy po zásahu imigračných úradov… Riešilo sa to aj na univerzitnej pôde?
Veľmi nie. Budem úprimný, či sa jedná o slovenskú politiku alebo o americkú, snažím sa to ignorovať. Televízne spravodajstvo si nezapnem ako je rok dlhý. Každý, kto sa so mnou snaží hovoriť o tejto téme, sa odo mňa veľa nedozvie. Sústredím sa na iné veci.
Čo si má slovenský hokejový laik predstaviť pod spojením hráč univerzitného tímu?
Je tu veľa chlapcov, ktorí sa hokejom najskôr živiť nebudú, sú však šikovní a záleží len na nich, lebo minimálne v Európe by sa mohli uchytiť. Na druhej strane, keď v Amerike vyštudujete univerzitu, máte veľmi dobrú šancu uplatniť sa v živote.
Je to omnoho jednoduchšie ako bez školy. Ja som však iný prípad, pre mňa štúdium na tunajšej univerzite nie je žiadnou prioritou, som tu kvôli hokeju.
Je aspoň nejaký predmet, ktorý vám dnes robí vrásky na tvári?
Poviem pravdu, snažím sa vyberať si také predmety, aby som v škole trávil čo najmenej času. Posledné dva ročníky som absolvoval niekoľko semestrov keramiky, bolo to skvelé. Aspoň som sa naučil novú zručnosť namiesto toho, aby som čítal veci, ktoré mi veľmi nedávajú zmysel.
V jednom semestri potrebujem získať dvanásť kreditov, čo sú štyri predmety – jednoducho sa cez to snažím dostať čo najľahšie. Tak, aby som sa mohol sústrediť na hokejovú kariéru.
Môžete aj učiteľom na univerzite na rovinu povedať, že ste tam neprišli študovať, ale hrať hokej?
Ale musíte to urobiť nejak s rozumom, nie arogantne. (úsmev) So všetkými som sa úprimne porozprával, nebudem im predsa klamať, hoci by naši školskí poradcovia chceli, aby som bol väčší diplomat.
S rešpektom som všetkým vysvetlil, že som zo Slovenska, že predtým, ako som prišiel na univerzitu v Duluth, som nebol v škole hádam aj štyri roky, keďže už aj počas strednej školy som bol mimo domova. Povedal som im, že sa budem snažiť najlepšie ako viem, ale na opačnom konci zeme som kvôli hokeju.
Nie je mojim cieľom dokončiť túto univerzitu, keď budem hokejovo pripravený posunúť sa ďalej, pôjdem si za tým. Všetci to prijali. Povedal by som, že spolupráca šport – škola tu funguje na oveľa lepšej úrovni ako na Slovensku.
V konečnom dôsledku, štipendium dostávate za čisté kontá, nie prémiové školské výsledky…
Tak, tak… Keď vidím, koľko sa v USA platí za univerzitné štúdium, tak sa mi až veriť nechce. Sú to obrovské pálky. Američania si na to berú študentské pôžičky a ja to mám zadarmo. Nič nemusím riešiť.
Tušíte, koľko stojí semester vášho štúdia?
Uf, keby som vedel, aj vám to poviem, no nie som si úplne istý. Ale hradia mi to na sto percent a ešte mi aj zvýšia peniaze na ubytovanie, čiže neplatím vôbec nič.
Nedávno som sa o tom zhováral s jedným priateľom, po štyroch rokoch štúdia bude mať dlh 250-tisíc eur. V Amerike to takto funguje a ja – priznám sa – tomu nie úplne rozumiem.
Čítajte viac Malinký čiernovlasý Žid, bez ktorého sa Hitler nezaobišiel, dostal ojedinelú výnimku
Keď sme sa vás predvlani pýtali na vysnívaný zákrok, vraveli ste, že máte viaceré „uletené“ vizualizácie, ale že snívate o góle… Vymenili by ste takýto gól za shutout proti McDavidovej Kanade?
Tak to teda áno. Veď som vravel, že si verím, ale nula inkasovaných gólov proti Kanade moc reálne nie je. A to nielen pre Slovensko. Ale oukej, zápasy sa začínajú od 0:0, vo väčšine stretnutí favoriti nebudeme, ale to nevadí. Aj na MS do 20 rokov nám kedysi nikto neveril a Kanadu sme nakoniec pohnali až do predĺženia. Stať sa môže čokoľvek.
A vy ste v jeden olympijský deň už 50 pukov pochytali…
Áno, proti bystrickému dorastu. Toto je Kanada, trošku rozdiel. (smiech)
Slovensko by vás v takom prípade nosilo na rukách…
Nezameriavam sa na to, chytám len najlepšie ako viem. A to, že vyjdem von a každý sa pozerá? To asi nebude nič katastrofálne, ale úprimne, neriešim to.
