Slováci v akcii
Keď sa manažér a jeden zo sponzorov jamajského bobového tímu Richard D'Costa snažil zohnať od bohatých viac finančných prostriedkov na prípravu pred ZOH 1988 v Calgary, mal to podobne náročné. Posmešky i pochybovači boli na každom kroku.
„Ľudia skôr zdvíhali obočia ako otvárali peňaženky. Niektorí si mysleli, že je to pyramídová lož a svoje peniaze už nikdy neuvidia. A našli sa aj takí, ktorí nás považovali za bláznov. Zaujímalo by ma, čo si po olympiáde pomysleli,“ spomínal D'Costa, cituje ho NBC.
Začiatky? Preteky drevených kár
Pred takmer štyridsiatimi rokmi nebolo o internete ani slychu, počítače mali iba vyvolení a televízne prijímače neboli samozrejmosťou. Aj preto sa globálny svet dozvedel o jednom z najpamätnejších olympijských príbehov až o päť rokov neskôr.
V roku 1993 vyšiel film Cool Runnings. Na Slovensku mal premiéru 14. apríla 1994 pod názvom Kokosy na snehu. Jednu z hlavných rolí si zahral legendárny John Candy.
Značne zromantizovaný, ale o fakty sa opierajúci príbeh mapuje prípravu štvorice chlapov z Karibiku, ktorí snívajú o ZOH 1988 v Calgary. Ich filmová pieseň – Nikto neverí, že sa to môže stať, že Jamajka bobistov môže mať – zľudovela.
Čítajte viac Vojna v biatlone. Legendárny Björndalen zúri: Hanbím sa, že som Nór
„Najnáročnejšie na bobovaní nebola rýchlosť, ani preťaženie, ani strach. Pre mňa bolo najťažšie vôbec uveriť tomu, že to dokážeme. Boli sme nováčikovia. Nevedeli sme, ako na to, učili sme sa všetko od začiatku. Ostatní sa na nás pozerali cez prsty,“ zaspomínal si člen štvorbobu Devon Harris.
Ako sa vlastne zrodila myšlienka vytvoriť jamajský bobový tím?
Môže za to národný šampionát v podomácky vyrobených kárach v Blue Mountains. Bláznivý príbeh s obrovským presahom mimo ZOH 1988 sa začal azda ešte bláznivejšie…
Namiesto kanadského vznikol jamajský žartík
Kľúčovou postavou sa stal George Fitch. Niekdajší americký diplomat v Kingstone, hlavnom meste Jamajky, sa v lete 1987 náhodou zúčastnil spomínaného šampionátu. Chlapci i mladí muži si doma pripravili prevažne z dreva vyrobené káry a pretekali sa v nich. Najskôr ich museli roztlačiť.
„Vyžadovalo to silu, dynamiku, altetické predpoklady. Napadlo mi, že by práve boby mohli byť prvým športom na zimných olympijských hrách, na ktorých by sa Jamajka mohla zúčastniť,“ prezradil Fitch.
Kým elitní šprintéri z Jamajky sa chystali na letnú olympiádu do juhokórejského Soulu 1988, Fitch sprvu veľmi nepochodil. Nikomu sa do jeho experimentu nechcelo. Nie div, keď o snehu a ľade maximálne počuli v televízii alebo čítali v knihách.
Keď to nevyšlo so športovcami, ozvala sa armáda. Jeden z členov tamojších ozbrojených síl sa dopočul o tejto myšlienke a odporučil dvoch najlepších šprintérov – Mika White a Devona Harrisa – a tiež pilota helikoptéry Dudleyho Stokesa, ktorý sa stal vodičom.
Doplnil ich Freddy Powell, ktorý však nakoniec slávneho jamajského štvorbobu v Calgary nebol. O tom ale trochu neskôr…
Čítajte viac Zdochni, ty bastard! Olympijskú legendu milovali i nenávideli. Jedol som z kontajnerov a spával s kravami
Fitch na začiatku investoval vlastné peniaze do rozvoja tímu. Údajte to bolo viac ako sto tisíc amerických dolárov. Najal trénera – Howarda Silera – niekdajšieho dvojnásobného amerického reprezentanta, ktorý bol na ZOH 1972 a 1980.
„Prvé tréningy? Svietilo slnko, mali sme betónovú plochu a sane na kolesách. Keď sa o tom dozvedeli v USA, písali ako o novej forme žartíku. Nie kanadskom, ale jamajskom,“ vravel Siler.
Uvedomoval si, že bez prípravy v ľadovom koryte nemajú Jamajčania šancu uspieť v kvalifikácii na olympijské hry. Preto sa na prelome rokov 1987 a 1988 presunuli do amerického Lake Placid.
Prvé kontakty so snehom, ľadovou plochou i jazdením v rýchlosti viac ako 100 kilometrov za hodinu boli tvrdé.
„Ľudia si mysleli, že sme blázni, že nás omrzel život. V niektorých chvíľach som mal pocit, že majú pravdu,“ pripustil White.
Nie sú to klauni
Jamajčania v decembri 1987 vycestovali do rakúskeho Innsbrucku na preteky Svetového pohára. Dvojbob v zložení Stokes a White dokončil obe jazdy a tak aj celú súťaž. Splnil tak požiadavky Medzinárodnej bobovej a skeletonovej federácie (vtedy FIBT, dnes IBSF).
Pravidlá v tom čase umožňovali debutujúcim krajinám ísť na ZOH bez toho, aby boli umiestnené vo svetovom rebríčku.
Lenže Medzinárodný olympijský výbor (MOV) aj napriek splneniu podmienok odmietol účasť Jamajky kvôli nedostatočnej pripravenosti. Vyvolalo to vlnu nespokojnosti nielen na karibskom ostrove, ale aj v Európe. Zastal sa ich aj vtedy neznámy Albert Grimaldi z Monaka.
„Títo chlapci splnili všetky podmienky účasti na Hrách v Calgary. Nemôžete ich ignorovať len preto, že si o nich myslíte, že sú klauni,“ vyhlásil Albert II, niekdajší reprezentant v boboch a dnes princ malého kniežatstva v Európe.
Čítajte viac Najväčšia americká hriešnica mala život plný chudoby a násilia. Hrozný čin, ktorý dodnes odmieta, šokoval celý svet
Pôvodný plán zahŕňal primárne štart v dvojbobe. Ten bol ekonomicky dostupnejší. Lenže keď Jamajčania ukazovali potenciál aj v dvojnásobne väčších boboch, začali zháňať prostriedky na pokrytie finančných nákladov.
Spustila sa zbierka, ktorú najviac obohatili peniaze z predaja tričiek a suvenírov. Bola natoľko úspešná, že od kanadského reprezentačného tímu odkúpili starý štvorbob. Nasledovala príprava v rakúskom Igls a následne do dejiska Hier.
„Keď som do Calgary prišiel a videl trať, bol som vydesený k smrti,“ neskrýval Harris.
Nehoda, náraz, uznanie
Podľa samotných členov jamajského štvorbobu bol film Kokosy na snehu z 99 percent domyslený, ale jediné percento bolo pravdivé. Nehoda.
V tretej zo štyroch olympijských jázd prišiel nešťastný moment. Chyba a nehoda znamenali, že Jamajka preteky nemohla dokončiť. Vo výsledkovej listine bola pri skratke JAM ďalšia skratka. DNF – teda Did Not Finish – nedokončili.
Mike White, Devon Harris, vodič Dudley Stokes a jeho brat Chris – ktorý bol pôvodne náhradníkom, ale na poslednú chvíľu nahradil v posádke zraneného Freddyho Powella – spravili chybu, ktorú už nedokázali napraviť.
Pri viac ako stodvadsať kilometrovej rýchlosti nezvládli jednu zo zákrut v záverečnej časti trate. Prevrátili sa a niekoľko desiatok metrov sa šúchali prilbami o ľadové koryto.
Čítajte viac Preboha, to nemohol prežiť! Murársky učeň, ktorého lyžiarska veľmoc odpisovala, sa postaral o jeden z najšokujúcejších olympijských momentov
Na pomoc im prišli zdravotníci, všetci štyria vyviazli bez väčších zranení. Vodič Stokes a jeho partia si vyslúžili uznanie i potlesk v čase, kedy tlačili svoje boby do cieľa. Fanúšikovia im dokonca podávali ruky na znak rešpektu.
„V štvorbobe sme trénovali asi mesiac. Nemali sme za sebou ani jedny preteky. Nakoniec nás však preslávil a začal niečo, v čo sme ani nedúfali,“ načrtol Siler.
Aká veľká je to hanba?
Jamajskí bobisti sa stali symbolom olympizmu a jeho ducha. V dvojbobe dokonca Stokes s Whitom preteky dokončili na 31. mieste. Stali sa z nich jamajskí hrdinovia. Chodili do talkšou, spísali memoáre a uplatnili sa aj po kariére.
Dudley Stokes spoločne s Harrisom stále verejne vystupujú, Chris Stokes sa po konci kariéry stal od roku 1995 až doteraz šéfom Jamajskej bobovej federácie.
"Hovoril som si, to je taká hanba. Celý svet sa pozerá a my sme sa vybúrali. Cítil som sa hrozne a nie preto, že som dobitý po nárazoch.
Postavil som sa a zbadal, že ľudia sa usmievajú a tlieskajú. Nechápal som to," napísal Stokes vo svojej knihe Cool Runnings and Beyond – The Story of the Jamaica Bobsleigh Team.
Spoločne s bratom Dudleym a Witom boli aj na ZOH 1992 v Albertville. Obsadili 25 priečku. Historický úspech (už bez Whita) prišiel o dva roky neskôr v Lillehammeri – 14. miesto. Stokesovci sa predstavili aj v Nagane, obsadili 21. priečku.
Naposledy sa jamajský štvorbob predstavil pred takmer štyrmi rokmi v Pekingu. Okrem toho sa Jamajka pravidelne zúčastňuje aj v dvojbobe mužov i žien a monobobe.
"Boby boli tá najkrajšia vec, ktorá ma v živote postretla. Zaujalo ma, že budem jazdiť káru, ktorá pôjde po ľadovej horskej dráhe.
Ľudia si mysleli, že sme šašovia a pri tom sme makali možno najviac zo všetkých tímov v Calgary. O tom je olympiáda – že idete opakovane, zlyhávate, ale aj tak sa nikdy nevzdáte," uzavrel Dudley Stokes.
