Čo prežíva bývalý hokejista, keď jeho nasledovníci siahajú na olympijský bronz?
Ani mi o tom nevravte, totálne pohnutie. Zimomriavky mám po celkom tele.
Cítiť to aj z vášho hlasu…
Slza nebola, na to ja nie som (úsmev). Ale som šťastný. To, čo chlapci dokázali, je niečo veľké. Úplná fantázia. Človek im aj tíško závidí, že toto zažili na vlastnej koži. Zároveň im to aj praje, lebo hrali neskutočne. Celé Slovensko im fandilo. Všetci sme hrdí. Bronz je absolútne zaslúžený.
4:0 proti Švédom, v takom dôležitom zápase…
Zvládli to na jednotku. Boli hladnejší ako Švédi. Im možno ublížila kratšia prestávka, keď semifinále hrali neskôr ako Slováci. Na druhej strane naši chalani mali v nohách o jeden zápas viac, keďže museli hrať aj osemfinále. Konečne dali v presilovke gól, vedeli, že to je ich posledný zápas na turnaji, tak išli na doraz. So silami na úplné dno. Bojovali tak, ako sa o medailu bojovať patrí. Išli jeden za druhého. Švédom dovolili maximálne jednu-dve tutovky.
Páčilo sa mi, že aj za stavu 2:0 nezostali stáť vzadu, ale boli naďalej aktívni. Napokon, posledné minúty držali súpera na vlastnej polovici. A keď náhodou priháralo, Patrik Rybár sa o všetko postaral.
Čítajte viac Historický úspech! Slováci zvládli veľký boj a majú bronzové medailySlováci nezvykli hrať takýto poctivý hokej bez chýb, všakže?
A toto je už rukopis Craiga Ramsayho. Chlapcov toto všetko naučil. Dá sa povedať, že reprezentácia hrá pod ním takto už tri roky. Tím však tentoraz cítil, že úspech je na dosah. Nikto nechcel urobiť chybu, ani čo i len kľučku naviac, všetci hrali maximálne pozorne. Ako v play off.
Švédov pritom jednoznačne prestrieľali. Aktívnejší boli prakticky v každom olympijskom zápase.
Azda im pomohla prvá vatička od Fínov. Je to mladý tím, má v sebe neuveriteľnú energiu a to ostatné je opäť to, čo ho naučil Ramsay. Nechce sa nechať otĺkať od druhých, čakať, čo spraví súper. Navyše, máme hráčov, ktorí dokážu udržať puk. Vedia to aj naši extraligisti.
Hokejisti radi akcentujú kolektívny výkon, no dajú sa pomenovať tri základné faktory olympijského úspechu?
Za prvé: v druhom zápase sme našli brankársku jednotku Rybára. Ak nezachytá gólman, na turnaji nemáte najmenšiu šancu uspieť. Paradoxne, až náš tretí brankár ukázal, že môže byť jednotkou, ale takto to v hokeji často chodí. V priebehu podujatia pochytal niekoľko gólov. Dôležitý bol – samozrejme – aj kolektívny výkon, ochota pobiť sa jeden za druhého, spraviť hŕbu špinavej práce. Zastúpiť sa navzájom, keď náhodou niekto niekde chýba.
A tretí bod?
Mladý Juro Slafkovský, tomu tak skvele vyšiel celý turnaj, že dovidenia. Páni, on to dokázal iba v sedemnástich rokoch. Stále nad tým žasnem.
Keď sa hovorilo, že bude v prvej desiatke draftu, očakávania odteraz môžu byť právom ešte väčšie…
Elitná desiatka už nie je téma, Juraj musí byť v najlepšej trojke. Ak nie úplne najvyššie. Samozrejme, nemá kanadský ani americký pas, čo mu môže trošku priťažiť, ale ak ho bude mužstvo chcieť, má veľkú šancu byť aj jednotkou.
Nezjavil sa vám po druhej tretine, keď Slováci viedli 2:0, prízrak z boja o bronz vo Vancouvri, ktorý ste v poslednej časti hry nezvládli?
(úsmev) Čo budem klamať, u mňa niečo aj bolo, vravel som si: a teraz veľký pozor. Avšak keď som sledoval chlapcov, upokojil som sa. Oni absolútne verili tomu, čo hrajú, úspechu, že sa dostaví. Neprišiel ani jeden náznak zaváhania. A keď sa objavila nejaká chybička, bol tam Paťo Rybár. Tím si to uhral fantastickým spôsobom.
Chápeme, že toto je niečo úplne iné, ale predsa len, nie je tento bronz malou náplasťou za ZOH 2010?
Nerozmýšľam takto, odvtedy uplynulo veľa času, aj keď je pravda, že pre väčšinu z nás to je najväčšie sklamanie kariéry a nie každého to prebolelo. Ale pozerajme sa dopredu, sústreďme sa na to, že tu je nová generácia hráčov, ktorá opäť môže nabudiť hokejové Slovensko.
Ľudia sa opäť budú radovať, na chvíľu zabudnú na svoje starosti. Vždy, keď sa podaril úspech, všetci sme dúfali, že v hokeji sa veci pohnú vpred. Verím, že teraz sa tak naozaj stane. Že na nábor nám príde viac detí a z nich potom vychováme nových slovenských hrdinov.
Video vzniklo v spolupráci s Mall.tv
Peking 2022 je aj dôkaz, že slovenská liga nie je na zahodenie…
Vidíte, koľko otázok spochybňujúcich nomináciu som pred pár týždňami čítal? Mnohí sa pýtali, prečo nejde ten a ten, prečo letí onen. Toto je Ramsayova odpoveď. On tie odpovede pozná najlepšie, všetkým kritikom zavrel ústa. Regenda, Zuzin, Takáč tam neboli iba do počtu. Tí chalani majú sebavedomie. Vedia byť nepríjemní, bolo ich tam vidieť.
Čo vás počas uplynulých dvoch týždňov najviac nadchlo?
Stúpajúca forma. Slovensko začalo dvomi prehrami a navôkol bolo cítiť skepsu. Od zápasu s Lotyšmi rástlo sebavedomie tímu a národ mu začal veriť. Všetko sa to spojilo do jedného celku. Paráda, som šťastný.
Blýska sa slovenskému hokeju na lepšie časy?
Juj, treba byť opatrný. Teraz nie je čas na zimný spánok, treba ďalej tvrdo pracovať. Slafkovského ročník 2004, ale aj 2005, tam sú veľmi šikovní chlapci. Treba s nimi pokračovať a viesť ich správnym smerom.
Tento rok môžeme mať v drafte troch hráčov umiestnených už v 1. kole, ďalší môžu ísť neskôr. Ak sa pridajú aj ďalšie ročníky a my im v hokejovom raste pomôžeme, čoskoro tu môžeme opäť mať silnú generáciu.
Aj ste si niečím na bronzový úspech pripili?
Ale áno, veď chlapci si to zaslúžia (úsmev). Táto medaila stojí za to.