Postup do semifinále olympijského turnaja je predovšetkým veľkým úspechom. Nečakaným, prekvapujúcim, ale o to krajším.
Pochvalu si zaslúžia hráči, tréneri či členovia realizačného tímu.
Ale aj Miroslav Šatan, ktorý zmenil plány a pricestoval do Pekingu. Pred záverečnou tretinou súboja s USA povzbudzoval kabínu a pripomínal podporu, ktorú doma tvoria fanúšikovia.
Slováci sa zomkli a otočili duel proti americkému favoritovi. Šanca na životný výsledok im dodala sily a zabudli na to, že hrajú piaty zápas za sedem dní.
Ukazuje sa, že turnajový spôsob mužstvu vyhovuje. Malo pomalší rozbeh, ale niet sa čomu diviť.
Pred olympiádou neabsolvovalo jediné prípravné stretnutie, lídri tímu hrajúci v KHL boli tri týždne bez zápasu.
Po dvoch prehrách hráči urobili najlepšie, čo mohli. Na mítingu bez trénerov si vyjasnili veci a upresnili úlohy. Pretože platí, že ak chce mužstvo dosiahnuť úspech, musí si uvedomiť chyby a poučiť sa z nich.

Pred dvanástimi rokmi radosť z postupu vystriedalo sklamanie, medaily Slovákov vo Vancouvri obišli. Súčasné mužstvo sa s vtedajším výberom plným hviezd z NHL nedá porovnať.
Srší však rovnakým sebavedomím a tímovým duchom ako partia okolo Šatana a Cháru v Kanade 2010.
Ak k tomu pridáte výnimočné individuálne výkony, aké predvádzajú Rybár, Slafkovský či Hrivík, pekinská družina má nakročené k úspechu. Medaily sú na dosah, treba vyhrať jeden zápas, v najlepšom prípade dva.
Zrejme každému je už teraz jasné, že Ramsayho recept funguje. Stačí len počúvať a namiešať víťazné ingrediencie.

Video vzniklo v spolupráci s Mall.tv