Lístoček s menami
Slovenská reprezentácia v Lillehameri 1994 zaskočila hokejový svet. Z mužstva, ktoré medzinárodní funkcionári odstavili na vedľajšiu koľaj, bola olympijská senzácia. Vo štvrťfinále proti Rusku siahalo na priamy boj o medaily.
Predlžovalo sa, na svetelnej tabuli svietilo skóre 2:2, keď 81 sekúnd pred sirénou zakončil prečíslenie nechytateľnou strelou pod hornú žŕdku Alexander Vinogradov. Nabudená slovenská striedačka zmeravela, ruská oslavovala. Dokonca aj Viktor Tichonov od radosti vybozkával televíznych komentátorov.
„Pomaly som sa začal sústreďovať na trestné strieľania. V tých okamihoch nám dali Rusi gól. Bolo to, ako by ma niekto ovalil kladivom. Také rozčarovanie som nezažil vari nikdy v živote,“ zaspomínal si Peter Šťastný, slovenský vlajkonosič, hokejová legenda.
Chýbala niečo viac ako minúta, tréner Július Šupler už v ruke zvieral papierik s menami hráčov, ktorí pôjdu na trestné strieľanie. Šťastný, Pálffy, Petrovický, Jánoš, Šatan. Päťka, ktorá mala Slovensko posunúť bližšie k medaile…
Žiaľ, nestalo sa…
„Hrial ma však pocit, že hoci sme prehrali, celkom iste sme nevypadli z pamäti,“ vravel Šupler. Dvadsaťosem rokov po Lillehameri môžeme jeho slová jedine potvrdiť.
VIDEO: Zostrih najväčších úspechov slovenského hokeja
Obsah vznikol v spolupráci Pravdy s MALL.TV.
Ach, to Česko!
V Turíne 2006 bolo Slovensko v úplne novej situácii. Konečne s najsilnejším kádrom, s mužstvom prešpikovaným hviezdami.
Skupinu s prehľadom ovládlo a verilo si aj vo štvrťfinále. Na súpera, s ktorým predtým prehralo množstvo dôležitých zápasov. Žeby opäť český komplex?
„Keď sme nastupovali proti nabitým Rusom, v kabíne sme sa neustále hecovali, pred Čechmi som prvýkrát započul vetu: chalani, aj keby sme dostali gól, nič sa nedeje, ideme ďalej. Povedal som si, hop, toto tu ešte nebolo,“ zalovil v pamäti Richard Kapuš.
Už to nebolo to sebavedomé Slovensko, ktoré v skupine valcovalo. Zrazu hralo v kŕči, v laufe boli dovtedy trápiaci sa Česi. Po výsledku 1:3 sa Šatan a spol. s Talianskom lúčili.
„Snívali sme o medaile, ale asi sme na to mysleli až príliš. Mali sme sa trošku uvoľniť a zahrať inak. Vyhrávame ako kolektív a prehru tiež tak musíme prijať. Hlavy hore,“ dvíhal morálku kanonier Peter Bondra.
Pachuť po prehre však aj tak zostala. Všetci tušili, že Slovensko malo na viac.
Rozumná hra
Vancouver 2010 bolo dosiaľ posledné vystúpenie Slovenska v olympijskom štvrťfinále.
Slováci odohrali proti Švédsku jeden z najlepších zápasov pod piatimi kruhmi. Po triumfe 4:3 ich kvalitu uznal aj súper. „Majú silný tím. Hrali veľmi rozumne,“ opakovali pred švédskymi novinármi hviezdy ako Sedin, Bäckström, Zetterberg či Forsberg.
Ak slovenskí hokejisti predtým často doplácali na naivnú hru, tentoraz hrali ako veľkí profesori. Využili ponúknuté šance, dve presilovky premenili na gól. O všetky štyri sa podelili Gáborík, Sekera, Demitra a Kopecký.
„Tento zápas som si z lavičky skutočne užíval. Najmä obrovské nasadenie, na ľade aj mimo neho. Bola to úžasná energia, ktorá z hráčov vyžarovala,“ vravel tréner Ján Filc.
Jeho zverenci následne prehrali s domácou Kanadou (2:3) a o bronz ich po veľkom obrate pripravilo Fínsko (3:5).
Dávame do pozornosti Peking 2022: Všetko o hokejovom turnaji na ZOH