„Zlaté medaily sú už v očakávaní zoznámiť sa s ich novými držiteľmi z Ruska. Možno predčasne jeho reprezentácii gratulovať k olympijskému zlatu? Formálne áno. Počkajme si na oficiálne potvrdenie, no všetko je jasné už teraz,“ konštatoval autor suverénne.
Napokon sa hanbiť nemusel, ale svoje si určite vytrpel – podobne ako hokejisti Ruska a ich priaznivci v závere riadneho času i v predĺžení strhujúcej finálovej drámy proti Nemecku. Ako to, že ruský výber, zložený z hráčov dvoch špičkových tímov Kontinentálnej hokejovej ligy – SKA Petrohrad a CSKA Moskva – s hviezdami Pavlom Daciukom a Iľjom Kovaľčukom s bohatými skúsenosťami z NHL, dlho nevedel zlomiť odpor nemeckej reprezentácie sformovanej z hráčov najvyššej nemeckej súťaže?
Pripomenieme: Nemci získali v základnej skupine dva body; no potom na ceste do finále zdolali Švajčiarov, Švédov i Kanadu! Striebrom dosiahli najlepší výsledok na ZOH, predtým dvakrát skončili tretí (1932, 1976). A na lopate mali aj Rusov, ktorým slúži ku cti, že z predpeklia sa napokon vyhrabali v poslednej chvíli.
„Najvyššiu nemeckú súťaž niektorí podceňujú, no DEL-ka je kvalitná liga. Prevláda americký štýl, viac fyzický než technický, väčšina trénerov je zo zámoria. Za výkonmi i výsledkami reprezentácie je tvrdá práca. Tréner Marco Sturm dal hre systém, jeho zverenci rovnocenne korčuľovali s Rusmi, čo viacerých prekvapilo. Nemecko pritom nie je hokejová krajina, nezaznamenal som nijakú eufóriu, akú by podobný úspech vyvolal na Slovensku,“ vraví skúsený obranca Norimbergu Milan Jurčina, jediný Slovák v najvyššej nemeckej súťaži.
„Aktuálne sme na druhom mieste, myslíme na titul i na Ligu šampiónov v budúcej sezóne,“ podotkol.
„Každý turnaj prinesie nejaké prekvapenie, v Pjongčangu sa oň postaralo Nemecko. Je to záležitosť momentálnej formy, zachytá vám brankár, dáte šťastné góly zo štandardných situácií, chytíte herný rytmus, dodržíte stanovenú taktiku – a môžete dôjsť ďaleko. Nemci hrali nátlakovo, tlačili sa do bránky, hrali s drajvom – a z toho profitovali. Vo finále už nemali čo stratiť, už sa stali hrdinami, dosiahli svoj najlepší výsledok pod piatimi kruhmi. Nepreceňoval by som ho, uvidíme, ako obstoja na majstrovstvách sveta. Tam budú mať jednotlivé mužstvá lepších hráčov. Aj olympijský turnaj potvrdil, že rozdiely medzi jednotlivými krajinami sa dnes v hokeji vyrovnávajú. Jedným z prvkov, ktoré rozhodujú o úspechu, je korčuliarska zdatnosť,“ zdôrazňuje Oto Haščák, bývalý reprezentant Československa i Slovenska, niekdajší tvorivý center.
Foto: SITA/AP, John Locher
„Rusi mali vyššiu kvalitu, no boli pod väčším tlakom, lebo prvenstvo sa od nich očakávalo automaticky. Pozíciu favorita napokon zvládli. V KHL je šesť, sedem mužstiev naozaj silných, najmä v prvých dvoch päťkách majú veľkú kvalitu. Bolo symbolické, že finále rozhodol mladík Kirill Kaprizov, predstaviteľ nastupujúcej generácie. Víťazný gól mal pred ním v predĺžení po peknej individuálnej akcii na hokejke ostrieľaný Iľja Kovaľčuk, ale nezdvihol puk na brankárov betón.“
Haščák počas bohatej kariéry pôsobil aj vo Švédsku a Fínsku. Prečo vyspelé severské hokejové krajiny vyšli naprázdno?
„Olympijský turnaj nemožno označiť za béčkový, no v niektorých tímoch korčuľovali aj starí páni. Akoby za odmenu, čo urobili pre reprezentácie svojich krajín. Švédi nechali doma niekoľko šikovných mladých hráčov, podobne Česi a Fíni. Ich tímy mali vekový priemer 29 rokov (aj slovenský, ruský 27, pozn.), pritom Fíni dali možnosť osemnásťročným mladíkom, obrancovi Mirovi Heiskanenovi a útočníkovi Eelimu Tolvanenovi. Predpokladám, že jedna éra sa olympijským turnajom skončila, od majstrovstiev sveta sa začne iná. Aj pre slovenský hokej – bude potrebovať veľa trpezlivosti a času, aby dobehol zameškané.“