Zatiaľ čo u Petry Vlhovej prevládal smútok z premárnenej medailovej šance, jej staršia krajanka Veronika Velez-Zuzulová prišla medzi novinárov v dobrej nálade. Bola zjavne nad vecou. Skúsená 33-ročná pretekárka si už pred príchodom do Pjongčangu uvedomovala, že s minimálnou súťažnou praxou vzhľadom na jej septembrové ťažké zranenie kolena a následnú niekoľkomesačnú rehabilitáciu dieru do sveta neurobí.
Dvadsiate prvé miesto a dva a pol sekundový odstup na švajčiarsku líderku Wendy Holdenerovú naoko veľmi neriešila.
„Na prvých pretekoch po návrate v Lenzerheide som bojovala o to, aby som sa dostala do druhého kola. Teraz som v ňom s prehľadom,“ povedala Velez-Zuzulová a vzápätí pokračovala: „Budem sa snažiť zajazdiť druhé kolo lepšie ako to prvé a uvidíme ako to dopadne. Ak v konečnom účtovaní budem do 10. miesta, budem spokojná.“
Prvé kolo ženského slalomu absolvovali najlepšie pretekárky pod 50 sekúnd, čiže extrémne rýchlo. A to aj napriek tomu, že bolo na trati postavených až 63 bránok a terénne vlny si vyžadovali zmenu rytmu. Ľadový podklad a niekoľko strmých pasáží dali vyniknúť technike tých najlepších. Medzi nimi prekvapujúco chýbala Petra Vlhová, ktorá nabrala manko 2,23 s. Velez-Zuzulová bola ešte o 34 stotín pomalšia.
„Bolo to náročnejšie, ako sme si mysleli. Na začiatku v strmej časti to nebolo úplne ideálne. A navyše, na jednej nohe sa ťažko lyžuje,“ pokračovala Velez-Zuzulová. Pri zmienke o jej zdravotnom stave sa opäť pousmiala.
„Ja nie som v poriadku, ale počas jazdy na koleno nemyslím. Uvedomím si to až v cieli. Jazdy však nevyšli aj viacerým pretekárkam, ktoré prišli lepšie pripravené ako ja. Bude ešte druhé kolo, potom sa uvidí,“ dodala Velez-Zuzulová.
V druhom kole si polepšila a posunula sa o štyri priečky: „Boli pasáže, keď som išla lepšie. Veľmi som chcela, ale limitovali ma moje momentálne schopnosti.“