Slovenská biatlonistka obsadila vo vytrvalostných pretekoch piatu priečku. Z bronzovej pozície ju až v závere odsunula dvojica Nemiek – Laura Dahlmeierová, Franziska Preussová. „Mám obrovskú radosť. Tento výsledok je pre mňa motiváciou do tvrdej práce,“ tvrdí žena, ktorá si včera vyrovnala kariérne maximum.
Na tvári vám žiari úsmev. Prevažuje teda nadšenie nad sklamaním?
V prvom rade som spokojná. Teší ma, že som na strelnici zaváhala jediný raz. Aj keď, pravdupovediac, práve ten výstrel ma mrzí. No asi to tak malo byť. Verím, že príde deň, keď všetky terče vybielim.
Prejavujú sa ešte zdravotné problémy na vašej bežeckej forme?
Pred olympiádou, keď ma trápila choroba, som v podobné výsledky ani nedúfala. Preto som za piate miesto nesmierne vďačná. Zo dňa na deň je to lepšie. Hoci – choroba ma opúšťa len veľmi pomaly. K absolútnej spokojnosti mi chýba ešte drobný krôčik, ale už sa cítim celkom dobre.
Slovenský biatlon má v elitnej päťke dve pretekárky. Ako vnímate ďalšie striebro Anastasie Kuzminovej?
Teším sa a gratulujem Nasti. Je fenomenálna. Zároveň sa teším z vlastného výsledku, ktorý ma motivuje do ďalšej tvrdej práce.
S akým plánom ste vstupovali do vytrvalostných pretekov?
Sústredila som sa len na svoj výkon, nad ostatným som nepremýšľala. Mimoriadne som sa koncentrovala na streľbu. Ukázala som to, čoho som schopná. Vo vytrvalostných pretekoch treba zakaždým dobre strieľať, inak sa úspech nedostaví.
Sú od tohto okamihu vytrvalostné preteky vašou najobľúbenejšou disciplínou?
To nie. Aj keď je pravda, že v tejto sezóne sa mi na 15-kilometrovej trati darí najviac. No v budúcej to môže byť úplne inak.
Preteky ste mali podľa pôvodného plánu absolvovať o deň skôr, no počasie bolo proti. Pomohlo ich preloženie?
Áno, v stredu veľmi silno fúkalo, vietor bol vskutku nepríjemný, komplikoval nám situáciu na strelnici. Na tréningu sme s dievčatami netrafili mnoho terčov, vietor sa totiž neustále točil. Preto som rada, že preteky preložili. Cítila som v kostiach, že to takto bude lepšie.
Aké podmienky ste mali na trati?
Podobné ako v šprinte. Na strelnici sa vietor neustále točil, niekedy fúkalo viac, inokedy menej. Pred druhou ležkou som mala informácie, že sa dvihol vietor a mám si to postrážiť. No keď som prišla, bol rovnaký ako počas nástrelu, čiže som nemusela cvakať ani na jednej položke.
Už zajtra na vás čakajú preteky s hromadným štartom. Čo od nich očakávate?
Budú to zase iné preteky – najmä kontaktné. Tie mi v tejto sezóne nevychádzajú, no pokúsim sa o ďalšie prekvapenie.