„Dostal som puk od Marcela Haščáka, zavrel som oči a vystrelil. Chvalabohu to tam padlo. Mám obrovskú radosť. Keď som zvýšil na 3:2, bolo to úžasné, ale ešte som nemyslel na víťazstvo. Do konca bolo stále ďaleko. Vedel som, že ešte musíme odmakať zvyšok zápasu, aby sme vyhrali,“ vraví 25-ročný obranca.
Priznal, že v úvode prvej tretiny ťahal so spoluhráčmi za kratší koniec povrazu. Dôležité však bolo, že mužstvo nezlomili dva rýchle inkasované góly.
„V prvej tretine sme boli akísi opatrní, prvých desať minút bolo veľmi ťažkých. Rusi mali obrovský tlak. Podarilo sa nám však streliť dva góly a od druhej tretiny sme so súperom hrali hokej. Konečne. Tento výsledok nás môže úžasne nakopnúť do ďalších zápasov,“ naznačuje odchovanec trenčianskej Dukly.
Kedy bolo slovenským hokejistom na ľade najťažšie?
„Jasné, že v úvode. Nasadli sme na poriadny ruský kolotoč. Mnohí z nás dlho nehrali zápas, navyše, Rusi mali perfektný nástup. Našťastie sme dostali len dva góly, lebo šancí mali dosť. Z pár príležitostí sme potom vyrovnali a za stavu dva dva sa nám išlo oveľa ľahšie do kabín. Neskôr sme si potvrdili, že aj s Rusmi sa dá hrať, ale stále sme mali v hlave, že si na nich musíme dávať extra pozor,“ tvrdí.
Okrem víťazného gólu mal prsty, resp. nohavice aj v úvodnom zásahu stretnutia. Po strele Gavrikova sa puk nešťastne odrazil od jeho nohavíc a skončil za bezmocným Branislavom Konrádom.
„Hej, hej. Bol to vlastný gól… Dva góly a víťazstvo. Skvelé. Netvrdím, že sme s Rusmi hrali vyrovnanú partiu, ale vďaka poctivej práci a defenzíve sme s nimi držali krok,“ poznamenal Čerešňák a prezradil aj to, čo im tréner Ramsay vravel počas oddychového času v závere:
„Zdôraznil, aby sme to dohrali do víťazného konca poctivou prácou – musíme blokovať strely, vyhrávať súboje a vyhadzovať puk z pásma. Zvládli sme to.“