„Trochu som sa na ľade vytrápil. Naposledy som bol v zápasovom rytme minulý piatok. Verím, že po dvoch-troch tréningoch budem späť v tempe,“ vraví skúsený hráč Vítkovíc.
Okrem choroby musíte – rovnako ako ostatní spoluhráči – bojovať s osemhodinovým časovým posunom. Ako sa s ním vyrovnávate?
Asi poznáte ten pocit, keď máte v noci otvorené oči. Chce to čas. Budeme sa snažiť, aby sme o tri-štyri dni už fungovali v domácom, čiže kórejskom čase.
Nezávidíte spoluhráčom, ktorí sa do Pjongčangu doviezli v prezidentskom špeciáli?
Nešli sme všetci spolu, ale už sme tu a to je podstatné. Samozrejme, od môjho odchodu z Bratislavy po príchod do Pjongčangu uplynulo 26 hodín a to je veľa, aj keď idete na dovolenku. Prvý výdatný tréning nám teda padol vhod.
Prvú cestu autobusom na hokejový štadión v Kangnungu ste si neplánovane predĺžili na 40 minút. Dôvod?
Autobusár nevedel, kde je, blúdil kade-tade. Za 40 minút sme sa dostali na štadión z ubytovania. Nebolo to však na tréning, čiže nič vážne sa nestalo, potrebovali sme si len vziať nejaké veci a obzrieť si miesto, kde budeme hrať a trénovať.
Pred odchodom na ZOH vyvolala záujem informácia, že tréner Ramsay a generálny manžér Šatan rozhodli o umiestnení hráčov v izbách. Čo na to hovoríte?
Vychádzam s každým. Som v jednotke izbe a vedľa mňa v jednotke je Marcel Haščák, popri nás sú v dvojke Peťo Čerešňák a Patrik Rybár. Zrejme kľúčom bolo, aby sa zbytočne netvorili skupinky mimo ľadu. Na dôvod sa však treba spýtať Mira Šatana.
V Pjongčangu sa nepredstavia hráči z NHL. Čo na to hovoríte?
Bude to výhoda pre krajiny, ktoré nemajú početné zastúpenie v NHL. Kanada na predchádzajúcich olympiádach suverénne víťazila a to sa asi teraz nestane. Naskytne sa príležitosť aj pre krajiny s kvalitnými hráčmi mimo NHL.
Bude turnaj vyrovnanejší?
Určite to nebude o jednom – dvoch tímoch. Švédi, Fíni, Česi, Američania či Švajčiari, tí všetci budú nepríjemní. Švajčiari vedia aj inokedy potrápiť topfavoritov. Verím, že ak sa dáme dokopy aj my a budeme udržiavať systém a pokyny, niečo uhráme.
Na olympiáde ste už strelili gól – pred 8 rokmi vo Vancouvri do siete Lotyšov (6:0). Ako si na to spomínate?
Vo Vancouvri som ani nemal byť, cestoval som ako náhradník, lebo Rišo Lintner si vtedy zlomil ruku či zápästie. A keby bol zápas proti Lotyšom vyrovnaný, a nie 5:0 už v polovici, asi by som ani nenastúpil. Všetko mi vtedy zahralo do kariet. Bolo by pekné to zopakovať, hoci stále platí, že je jedno, kto dá gól. Podstatné je zdolať súpera.
Cítite väčšiu zodpovednosť ako jeden zo skúsených tridsiatnikov v tíme?
Som už v pozícii, že by som mal hrať pravidelne a tým pádom byť mužstvu viac nápomocný. Nielen gólmi, možno dobrými obrannými zákrokmi či blokovaním striel.