Moja olympiáda
Nie všetci dosiahli na medailu. Viacerí z nich však pod päticou farebných kruhov písali výnimočný príbeh. Denník Pravda vám až do štartu zimných olympijských hier v Pjongčangu bude prinášať seriál – Moja olympiáda. Vďaka nemu si pripomenieme (mladšie ročníky spoznajú) osudy slovenských športovcov, ktorí sa z olympiády vracali so slávou, cťou i obdivom verejnosti. Siedmy diel sme venovali lyžiarovi Adamovi Žampovi, ktorý sa v Soči 2014 postaral o senzáciu.
„Z 27. miesta som mal veľkú radosť. Na technicky náročnej zjazdovke som si počínal dobre. Pred slalomovou časťou som bol vo výhode,“ spomína rodák z Kežmarku. Nemýlil sa. Najrýchlejšia slalomová jazda ho katapultovala na skvelé 5. miesto. O týždeň skončil v slalome šiesty.
Za 4 roky sa toho udeje mnoho, ale na svoje jazdy v alpskej kombinácií len tak ľahko nezabudnete. Súhlasíte?
Spomínam si na to do detailu presne. Mám to všetko zapísané v pamäti a nikdy na to nezabudnem.
S akými pocitmi ste vstupovali do najdôležitejších pretekov doterajšej kariéry?
Olympiáda je veľká vec. Žiadne športové podujatie ju nedokáže prevýšiť. Každý športovec o nej sníva. Odmalička si chce na seba obliecť dres s piatimi kruhmi, reprezentovať krajinu a zažiť tú atmosféru. Nie som výnimka. Keď tam ste, chcete zo seba vydať to najlepšie a ukázať na trati maximum. Dokázať sebe, blízkym i ostatným, že na to máte. Som rád, že sa mi to podarilo. Olympiáda v Soči bola veľmi príjemná. Cítil som sa v Rusku dobre a aj vďaka tomu sa mi skvelo jazdilo.
Alpská kombinácia vám sadla. Čo bolo podľa vás kľúčové, aby ste sa z 27. miesta po zjazde prepracovali do najlepšej päťky?
Spomínam na to rád, lebo už v zjazde som dosiahol svoj najlepší výsledok. Mal som z toho veľkú radosť. Na technicky náročnej zjazdovke som si počínal veľmi dobre. Pred slalomom som si povedal: musíš to na čistej a ešte dobre upravenej trati napáliť čo najviac! Vyšlo to skvele.
Boli to dve najlepšie jazdy v kariére?
Ťažko povedať. Vedel som, že v zjazde musím dobre prejsť technické pasáže a na rovinách ísť čo najplynulejšie. To sa mi podarilo. Potom to už bolo aj o športovom šťastí, pretože som sa napokon dostal do tridsiatky. V slalome som urobil drobné chyby, ale celkovo mi jazda vyšla. Krátko po príchode do cieľa som vedel, že to bude veľmi dobrý výsledok, čo sa o niekoľko minút aj potvrdilo.
Vysoké štartové číslo po zjazde bolo v slalome vašou výhodou…
Presne tak. Vždy je obrovská výhoda, keď štartujete z prvých miest. Nech ide o obrovský slalom alebo ten klasický, štartové číslo v ňom zakaždým hrá veľkú rolu.
Zajazdili ste najrýchlejšie slalomové kolo. Spomínali ste, že ste po príjazde do cieľa tušili, že sa vo výsledkovej listine výrazne posuniete nahor. Čakali ste, že to bude až o 22 miest?
Vôbec nie. Vedel som, že to môže byť čas, ktorý by ma dostal do najlepšej desiatky, pretože slalomová trať bola veľmi technická a pre zjazdárov naozaj náročná. No ani v najkrajšom sne som netušil, že sa dostanem medzi najlepšiu päticu.
Tŕpli ste pri každom z 26 pretekárov, ktorí išli po vás, že vás môžu posunúť vo výsledkovej listine nižšie?
Zo začiatku mi to bolo jedno. Chcel som byť na tom čo najlepšie, ale neriešil som do detailu, na koľkom mieste som. Neskôr som si to naplno užíval. Bolo to krásne čakanie.
Kedy ste si definitívne uvedomili, že útočíte na najvyššie priečky?
V momente, keď som zistil, že všetci elitní slalomári – okrem Chorváta Ivicu Kosteliča – sú už v cieli. Začal som veriť v top výsledok.
Nemrzí vás s odstupom času, že vám o viac ako pol sekundy unikol bronz?
Ani trošku. Už to, že som bol piaty, bolo úžasne. Dosiahnuť na také umiestnenie na olympiáde – to sa niekedy nepodarí ani legendám nášho športu. A ešte k tomu som o týždeň skončil s číslom 30 šiesty v slalome s najrýchlejším druhým kolom. Výsledky ako zo sna! Som za ne neskutočne vďačný a vážim si ich. To však v žiadnom prípade neznamená, že by som raz tú medailu z olympiády nechcel. Kvôli nej makám každý deň.
Zdolali ste legendy Millera, Ligetyho, Svindala či Janku. To sa nezabúda, nie?
Určite nie, aj s odstupom času je to skvelý pocit.
Trénovali ste aj s Ivicom Kosteličom, ktorý napokon získal striebro. Zdá sa, že to pomohlo vám aj jemu…
Bola to veľká výhoda. Jeho otec a tréner Ante staval slalomovú trať. Veľmi podobnú sme trénovali spoločne pred pretekmi. Určite mi to pomohlo a Ivicovi tiež.
Čo vám v cieli povedal tréner a otec Tomáš?
Že som šiel super. Gratuloval mi a povedal, že babka a dedko tam boli so mnou a boli by na mňa hrdí. Neopísateľné pocity.
Aké bolo 4-ročné obdobie medzi olympijskou premiérou a vašou druhou olympiádou v Pjongčangu?
Štyri roky sú dlhá doba, keď sa pozriem späť, je tam veľa výsledkov, ktoré boli v najlepšej päťke či sedmičke. Získaval som pravidelne body do Svetového pohára v slalome či obráku. Na druhej strane tam boli aj veľmi náročné 2 sezóny, v ktorých mi zdravie nedovolilo ísť tak, ako by som chcel. Žiaľ, aj to patrí k športu. Som bojovník, nevzdám sa.
Hodnotíte ostatné štyri roky pozitívne, alebo skôr negatívne?
Aj keď to nejde tak, ako chceme, stačí si uvedomiť, prečo to človek všetko absolvuje. Víťazia tí, ktorí idú za svojimi snami aj v prípade, že sa im nedarí. Celkovo toto obdobie beriem pozitívne. Posunulo ma ďalej.
Nedávno ste sa vrátili do kolotoča Svetového pohára po viacerých zraneniach. Ste zdravotne stopercentne v poriadku?
Som veľmi rád, že koleno, členok a päta držia. Momentálne môžem jazdiť vo Svetovom pohári naplno. Sú dni, kedy to bolí viac, inokedy menej. Lyžovanie milujem. Som rád, že som späť.
Chýbal vám pretekársky adrenalín?
Veľmi! Som na ňom závislý.
O niekoľko dní štartuje olympiáda v Pjongčangu. V akých disciplínach sa na ZOH 2018 predstavíte?
Máme v pláne ísť kombináciu, obrák, slalom a tímovú súťaž.
Aké máte ambície?
Pjongčang je úplne odlišný od Soči, obzvlášť v kombinácii. Je to technický kopec, ktorý mám rád. Bude náročné dostať sa v zjazde medzi 30 najlepších, ale všetko je možné. Navyše, olympijské preteky sú veľmi špecifické. Vyhrať môže hocikto. Budem robiť všetko pre to, aby som pre Slovensko zajazdil čo najlepší výsledok.