Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov podcast Výsledky výsledky

Hurajt: Keď som vzal pušku, terče začali padať

Najprv na veľkej informačnej tabuli kontroloval, ako stojí mužská štafeta, ktorú v sobotu rozbiehal. Biatlonista Pavol Hurajt, bronzový olympijský medailista z Vancouveru 2010, vydýchaval adrenalín z posledných veľkých pretekov v živote. "Nostalgia príde neskôr, teraz ju ešte nevnímam," vraví 36-ročný slovenský reprezentant.

23.02.2014 17:41
Pavol Hurajt Foto: ,
Pavol Hurajt.
debata (1)

Uvedomovali ste si pred štartom, že nastupujete na záverečné preteky v kariére?
Uvedomoval, nešlo na to nemyslieť. Keď som vybehol na trať, tak už nie, akurát servismani a tréneri mi kričali, zaber, máš pred sebou posledný kopec, posledné kolo. Zmačkol som sa, čo to dalo, do cieľa som prišiel vyžmýkaný, odovzdal som všetko, čo bolo vo mne.

Aký pocit vo vás prevláda? Úľava, nostalgia?
Skôr únava, nostalgia príde neskôr. Sústredil som sa na preteky, aby som ich zvládol čo najlepšie. Pred pár dňami sme sa s chalanmi bavili, že je predo mnou posledný tréning, posledné športové voľno, posledná masáž. Trošku si ma doberali, ale som rád, že posledné preteky som zvládol solídne.

Nepôjdete ani na preteky Svetového pohára?
Už som sa rozhodol, že nie. Končím.

Definitívne?
Neprišlo to zo dňa na deň. Pred odchodom do Soči som avizoval, že olympijské súťaže budú mojimi poslednými pretekmi. Na Svetový pohár nech idú mladší chalani.

Skúsite vybrať najkrajšie hrozienka z kariéry?
Najkrajšia je bronzová olympijská medaila z Vancouveru. Zažil som úspechy i neúspechy, všetko, čo k športu patrí. Každý športovec to pozná, raz je hore, raz dole. Boli aj hádky, trenice, všeličo. Šport to prináša, preto je taký vzrušujúci a krásny.

Bronz ste zhmotnili do koliby, ktorú ste postavili?
(so smiechom) Nie, bronz je doma na poličke – a aj bude.

Miešaná štafeta sa posunula po diskvalifikácii nemeckej pre doping na piate miesto. Vylepšila si bilanciu.
Prečítali sme si to. Žartovali sme, že počkáme ešte dva týždne a bude z toho medaila, možno sa ešte niečo nájde (smiech). Je to príjemný posun vpred, ale aj so šiestym miestom sme boli spokojní. Na začiatku súťaží som mal zmiešané pocity. Bežecky som sa v prvých pretekoch trápil, ešteže ma držala streľba. Urobil som chybu, že pred začiatkom olympiády som chcel ešte vyladiť formu – a unavil som sa. Neskutočne ma boleli nohy. Každým dňom som sa však cítil lepšie. Medzi pretekmi som si oddýchol. Pomohlo mi to. Bežecky som pookrial, v miešanej štafete i mužskej som držal krok s najlepšími. Nejaké sekundy mi síce dali, ale šlo o minimum v porovnaní s rýchlostnými pretekmi. Keby trvala olympiáda ešte týždeň, možno by som sa útočil na prvú desiatku.

Tá príde v pretekoch na Svetových pohároch.
Už ma neprehovoríte. Neutnem to hneď, na nejaké preteky určite pôjdem, ale ako amatér. Nie na medzinárodnej úrovni, len na Slovensku. Zúčastním sa behov do vrchu alebo letného pohára v biatlone. To už bude len také fany. Prípadne, ak ma pozvú, absolvujem nejaké exhibičné preteky. Možno pôjdem na Bielu stopu.

Dosiahli ste v kariére, čo ste chceli? Prípadne aj viac?
S mojou šestnásťročnou profesionálnou biatlonovou kariérou môžem byť spokojný. Na slovenské pomery – technické zabezpečenie, zázemie – úspechy, ktoré som dosiahol, sú vynikajúce. Mám niekoľko umiestení v top desiatke v pretekoch Svetového pohára. Môžem skončiť so vztýčenou hlavou.

Rozhodli ste sa správne, keď ste z hladkého behu prešli k biatlonu?
Rozhodla o tom streľba. Keď som prvýkrát chytil pušku do ruky, začali terče padať. Nie všetky, ale väčšina. Ukázalo sa, že nejaký talent na streľbu mám. Pretavil som ho do úspechov.

Koľko ste mali vtedy rokov?
Dvadsať, bol som tesne po vojenskej službe. Absolvoval som ju ako športovec, bežec na lyžiach. Odtiaľ som prešiel k biatlonu.

Rozlúčili ste sa čistou streľbou. Neuvažovali ste nad tým, že by ste strelecky pripravovali napríklad mladé biatlonistky?
Ani nie. Chalani mi vnukli inú myšlienku – či by som neskúsil streľbu profesionálne a prebojoval sa na najbližšiu letnú olympiádu do Ria.(smiech) Musím sa opýtať Joža Gönciho, aká disciplína by mi najviac vyhovovala. Možno to vyskúšam, ale už nie na profesionálnej úrovni.

Máte na streľbu nejaký recept?
Streľba je záležitosťou hlavy. Kto nevie strieľať, ten sa ani nenaučí. Na to musíte byť silný psychicky a dobre nastavený v hlave. Môže sa stať, že v niekoľkých pretekoch aj dobrý strelec zlyhá, ale potom sa mu to vráti. V súčasnom biatlonovom poli sú spoľahliví strelci, sú priemerní i takí, ktorí sa spoliehajú na náhodu.

Ako vidíte svoju budúcnosť?
Ťažko povedať, ešte som nad ňou nerozmýšľal. Koncentroval som sa na olympijské preteky. Už je po nich, začnem rozmýšľať, čo ďalej. Ešte nejaký mesiac som zamestnancom Dukly. Tuším do konca apríla. Potom možno pôjdem na úrad práce. (smiech)

Trénerstvo vás neláka?
Aj by som trénoval, ale zapálených detí na šport je na Slovensku veľmi málo. Keď som začínal, bolo nás v športovej triede štyridsať. Teraz je podstatne menej. Aj desať je veľa. Taký je dnes trend v spoločnosti.

Spomeniete si, na čo ste mysleli, keď ste pred štyrmi rokmi stáli na olympijských stupňoch víťazov?
Najprv som si dával pozor, aby som sa nepotkol a nespadol. Užíval som si slovenskú vlajku na stožiari, mávajúcich ľudí so zástavami.

A už sme pri tej nostalgii.
Plakať asi nebudem, ale na moje športové zážitky budem spomínať veľmi rád.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 1 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Pavol Hurajt