„Vedela som, že sa chystajú, ale pred pretekmi som ich nevidela. O to väčšie prekvapenia ma čakalo na prvom kopci. Vravela som si, že idem do toho pokojne, pomaly, ale zrazu som ich začula, ako na mňa kričia, povzbudzujú ma. Nedalo mi to a pridala som. Potom mi v druhom a treťom kole chýbali sily,“ smiala sa dvojnásobná olympijská šampiónka.
Pre hokejistov bola účasť na pozlátenom biatlone veľkým zážitkom. „Boli sme priamo pri trati, meter od pretekárok. Strašná drina! Nemali sme celkom prehľad o priebežnom poradí, tak sme s napätím hľadeli na monitor počítača, ktorí tam mali tréneri. Nasťa šla suverénne. Snažili sme ju čo najhlasnejšie povzbudiť. Dúfam, že to aspoň trochu pomohlo,“ vravel Milan Jurčina, ktorého doplnil kolega z obrany René Vydarený: „Bolo to neskutočné. Vidieť preteky na vlastné oči je celkom iné ako v televízii. Nasťa si to určite vydrela a zlato si zaslúži.“
Aj útočník Tomáš Marcinko odchádzal z biatlonového areálu Laura spokojný: „Dobrý pocit z pretekov vyšperkovalo zlato slovenskej biatlonistky. Preteky sme sledovali takmer na vrchole strmého kopca. Nevideli sme len strelnicu, ale ani nám to neprekážalo, keďže na nej Nasťa nespravila žiadnu chybu. Keď došla do cieľa a dlho sa držala na čele s veľkým náskokom, začali sme veriť v šťastný koniec.“
Veľké nadšenie prežíval kapitán reprezentácie Zdeno Chára, ktorý na drese nosí číslo 33. Symbolikou je, že také štartové číslo mala aj Anastasia Kuzminová počas obhajoby zlata v šprinte. Chára pri trati neúnavne povzbudzoval slovenské reprezentantky a po druhej úspešnej streleckej položke Kuzminovej sa snažil dostať čo najbližšie k priestoru cieľa, aby zamával víťazke.