Takže ide o búrku v šerbli? Áno, aj nie. Problém je, že ten nočník smrdí.
Krasokorčuľovanie je subjektívny šport. Ale zasa nie až tak ako v minulosti a nie až tak, aby tí, ktorí mu vládnu, si mohli bez povšimnutia robiť, čo sa im zachce. Aspoň nie v krajine, kde sa ctia nespochybniteľné fakty.
Preto upozorňujeme na to, že výkonný výbor Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu ich pri nominácii nectil. Po prvé: Nenabral odvahu odmietnuť spletitý a protirečivý návrh kritérií svojej trénersko-metodickej komisie, ktorý zjavne uprednostňoval slabšiu z kandidátok, ktorá nemusela dokazovať nič. Po druhé: napokon na jeho základe zrušil nomináciu Rajičovej, ktorá internú olympijskú kvalifikáciu vyhrala na súťaže (2:1) aj na body. Na tie o vyše 43 (393,10:349,54). S argumentom, že na európskom šampionáte jej v porovnaní s kritériami v technickom skóre voľnej jazdy chýbalo 24 stotín jedného-jediného bodu! A do Soči poslal Simančíkovú, ktorá miestenku vybojovala, ale túto sezónu sa trápi.
Ak malo byť cieľom, že olympiádu dostane tá, ktorá ju vybojovala, nuž to sa dalo spraviť aj elegantnejšie. Takto to vyzerá, že sa rozhodlo štýlom bližšia košeľa ako kabát. Kto je väčšia Slovenka. Tá, čo žije v Piešťanoch alebo v New Yorku? Bŕŕ! Aj – pŕr!