Tomáš Kopecký dobre vie, čo to znamená naháňať puky. Dlhé roky strávil v tíme plnom hviezd, ktorým zápas čo zápas pomáhal poctivou čiernou robotou. „Keď Tomáš odchádzal ako osemnásťročný do zámoria, bol technickým hráčom,“ spomína Kopeckého otec Ivan. „V Detroite však z neho urobili človeka pre štvrtý útok, napadajúcu checking line. Keď sa chcel presadiť, nič iné ako prijať tú úlohu mu nezostávalo. Za Detroit hrajú viacerí čakatelia na členstvo v Sieni slávy, voľné miesta v zostave nie sú.“
Foto: SITA, AP
Keď sa ten útok rozbehol, čosi mi napadlo…
Tak ako v hokeji išiel trochu ťažšou cestou, tak aj proti Švédom prišiel k tomu rozhodujúcemu gólu – z dorážky, dodatočnej strely na bránku. Demitra s Hossom vedeli, že ich bude niekde vzadu sledovať. Z primeranej vzdialenosti, aby sa príliš nezabudol pri útočení, ale snáď dostatočnej, aby mohol dostrčiť puk, ak by sa odrazil. Tá akcia vyzerala od začiatku nádejne. Súhlasí aj otec?
Do telefónu sa zasmeje. „Keď sa ten útok rozbehol, napadlo mi čosi. Viete, pri veľkých zápasoch prebehne človeku mysľou všeličo. Ale poviem to radšej takto – podstatné je nedostať gól. Tomáš je stiahnutý center, možno párkrát niekde vpredu aj trochu chýbal, ale nechcel, aby pri útočení prepadol. Chalani viedli za trištvrte minúty 2:0, ale za trištvrte minúty bolo aj 2:2. Tridsať sekúnd, a všetko je inak.“
Po góle na 4:3 už nič inak nebolo, Filcov tím jednogólový náskok na druhý pokus udržal. „Zatiaľ to je určite Tomášov najdôležitejší gól,“ súhlasí otec. „Ale dúfam, že ešte dá aj dôležitejší, z nedele na pondelok.“
Foto: Stanislav Benčat
Hokejový vzor? Demitra
Kým Kopecký s Detroitom nevyhral (v roku 2008) ako tretí Slovák v histórii Stanleyho pohár, na Slovensku ho veľa fanúšikov ani poriadne nepoznalo. Za reprezentáciu si zahral iba na majstrovstvách sveta osemnástok a dvadsiatok, potom sa stratil kdesi v Amerike v mužstvách s názvami ako Lethbridge Hurricanes, Cincinnati Mighty Ducks, a potom na štyri roky na farme Detroitu v Grand Rapids. Ku generácii Zlatých chlapcov akoby ani nepatril.
Pritom s ňou vyrastal. K slávnym Trenčanom patrí odmalička, bratia Hossovci mu málokedy povedia inak ako starí známi – „Kopec.“ Ročník 1982, rovnako ako Marián Gáborík. „Aj Tomáš aj Majo už majú dvadsaťosem, Tomáš oslavoval piateho, ešte pred olympiádou, Majo akurát keď začínala, delí ich deväť dní,“ vypočíta otec. „Tomáš aj Paľo Demitra sú z Dubnice, a ešte aj Ivo Baranka. Tomáš však v podstate vyrastal na Dukle, tak ako Palino, Majo Gáborík, Zdeno Chára alebo Andrej Meszároš.“
Demitra má tridsaťpäť rokov. Osemročný rozdiel. „Odpočítajte si osemnásť rokov, a ste vo veku, keď Tomáš začínal s hokejom. Vo štvrtej hokejovej triede. Ešte stihol sledovať Paľa, ktorý mal vtedy sedemnásť-osemnásť.“ A hrával svoju jedinú sezónu vo federálnej lige za Trenčín. „Tomáš sa chodil pozerať na tréningy áčka.“
Foto: SITA
Nebol hviezdou, nechodil od mikrofónu k mikrofónu
V reprezentačnom „áčku“ je Kopecký prvý raz. A po týždni sa hneď pretlačí do prvého útoku. „Že bude hrať v prvej lajne, som nevedel,“ vraví otec. „Dozvedel som sa to až z televízneho prenosu. Chémia medzi chalanmi však funguje. Posledných sedem-osem rokov sa v lete spoločne pripravujú na sezónu, poznajú sa už dlho. Tomáš s Palinom sa priatelia aj rodinne, kamarátia sa ich manželky.“
V A-triede je Kopecký aj keď zíde z ľadu. Z pohľadu novinárov. Medzi slovenskými reprezentantami asi nenájdete ochotnejšieho a komunikatívnejšieho. „Myslím, že mu to pomáha aj v hokeji,“ vraví otec. „Tomášovi asi uľahčilo, že od začiatku kariéry ho médiá až toľko nesledovali. Hviezda, ktorá musí chodiť od mikrofónu k mikrofónu, si potrebuje psychicky oddýchnuť a nie po zápase debatovať. A vyberať slová sa zrejme učil od svojich vzorov, od Paľa, či od Zdena Cháru. Spomeňte si – pred rokmi, keď ešte nemal isté miesto ani v Trenčíne, kto by bol vtedy o Zdenovi povedal, že raz v Amerike okrem hokejovej kariéry stihne vyštudovať aj manažérsku školu,“ pripomenie. „Dnes každý vie, že keď Chára hovorí, nie je to do vetra.“
Foto: SITA
Pozametať odpadky
„Demitra nakopol motory, vrhol sa do útoku, do prečíslenia,“ opisuje gól, ktorý zosadil Švédsko z olympijského trónu, stránka kanadskej televízie CTV. „Krížnou prihrávkou našiel Hossu, toho strelu ešte zastavili. Kopecký tam však bol, a pozametal odpadky. Slováci opäť viedli o dva góly.“
Nechce otec na poslednú chvíľu skočiť do lietadla a pozrieť si syna, či ešte nepozametá nejaké „odpadky“ pred súperovou bránkou? „Ktorý rodič by nechcel vidieť syna v takom veľkom zápase,“ odpovedá. ,,Ale asi už budú všetky letenky preč. Keď som však bol vlani v Chicagu na akcii Výlet otcov, bolo to skvelé. Chalani si to užívali, hoci mali, ľudovo povedané, otcov za zadkom. Sú to profíci, nič ich len tak nerozhádže."
