„Takáto šanca sa v blízkej budúcnosti asi nevyskytne. Veľmi to bolí, boli sme tak blízko,“ priznal kanonier Marián Hossa. Spolu s Mariánom Gáboríkom roky žiaria v NHL i v reprezentácii, ale na veľkú trofej či medailu si ešte ani raz nesiahli. Prekliatie nezlomili ani vo Vancouvri.
Na olympiáde pritom Slováci odohrali skvostný turnaj, zdolali Rusko a Švédsko, v semifinále prinútili veľkú Kanadu strachovať sa o výsledok, v zápase o bronz viedli nad Fínskom ešte pätnásť minút pred koncom 3:1. Zakrátko však bolo všetko fuč.
Veľavravné ale je, že o nich nikto nehovorí ako o bande babrákov, ktorá za pár minút prešustrovala to, o čo desať dní tak ťažko bojovala. Prečo? Zlatá generácia totiž na rozlúčku ešte raz pobláznila fanúšikov. Získala si ich srdcia, lebo hrala so srdcom. Akokoľvek čudne to znie, ale aj na štvrtý tím možno byť hrdý.
Foto: ČTK
„Najviac ma mrzí, že tento tím už nikdy pokope nebude,“ povzdychol si Hossa. „Pozrite sa na to, koľko máme rokov. Niektorí zo starších hráčov ešte možno pôjdu na majstrovstvá sveta, ale väčšina z nich bude v reprezentácii končiť,“ naznačil.
„Niektorí hráči skončia, ale nebudem teraz hovoriť, ktorí,“ reagoval tréner Ján Filc. Viacerí brali Vancouver ako poslednú šancu získať olympijskú medailu. Demitra, Pálffy, Šatan, Stumpel či Štrbák už na Soči 2014 nemyslia. Po prehre s Fínskom hovoril o blížiacom sa konci reprezentačnej kariéry Ľubomír Višňovský.
Predsa ešte existuje šanca, že zlatá generácia odíde do dôchodku s medailou na krku – po budúcoročných majstrovstvách sveta, ktoré usporiada Slovensko. Šampionát na domácej pôde môže vylepšiť trpký dojem z olympiády. „Či by som sa s reprezentáciou nechcel rozlúčiť doma? Neviem. To je ešte ďaleko. Uvidíme,“ komentoval Višňovský.
