Čo cítite?
Veľké sklamanie, nič iné.
Čo rozhodlo o prehre?
Hrali sme oslabenia, čo sme nemali. Ubránili sme sa v hre 3 proti 5, potom, keď už bol štvrtý hráč na ľade, sme inkasovali. Ak by sa tak nestalo, verím, že by sme to už udržali… Nestalo sa tak, následne sme hrali ďalšie a ďalšie oslabenia a dostali góly. Bohužiaľ.
Boli tie oslabenia nevyhnutné?
Všetci sme chceli, nikoho však obviňovať nemôžeme. Ja som urobil veľkú hrúbku pri prvom góle. Ak by som ju nespravil, všetko by možno bolo inak. Vyhrávame aj prehrávame ako tím.
Aká nálada zavládla na striedačke po štvrtom fínskom góle? Stále ste verili v úspech?
Samozrejme. Šance sme mali, v závere sme dali tyčku, Richard Zedník nedal gól do prázdnej bránky, takisto aj ja. Puk mi odskočil od hokejky… Verili sme si, no podobne ako v závere zápasu s Kanadou nám to nevyšlo.
Necítili ste aj únavu?
To nie. Sami ste mohli vidieť, že napríklad v závere pri hre bez brankára sme mali obrovský tlak, to sa málokedy vidí taká ofenzívna sila. Gól však z toho nebol.
Slovensko odohralo i tak výborný turnaj, udivovalo herným prejavom a sympatickou hrou…
To je jedno, nie je medaila.
Čo znamená štvrté miesto pre slovenský hokej?
Bolo to posledné vystúpenie pre viacero chalanov, rozlúčková akcia jednej generácie. Veľmi sme chceli získať medailu, ten sen sa nám však nesplnil. Musíme sa s tým zmieriť, je to šport. Dali sme do toho všetko.
Nelákajú vás domáce majstrovstvá sveta v roku 2011?
To sa uvidí, momentálne nad tým nerozmýšľam.