O všetky pódiové umiestnenia sa zaslúžili zrakovo postihnutí alpskí lyžiari. Jakub Krako s navádzačom Jurajom Mederom a Henrieta Farkašová s navádzačkou Natáliou Šubrtovou si vybojovali po tri zlaté a jednej striebornej, s dvoma bronzmi sa vracia Miroslav Haraus s Martinom Makovníkom, tretí bronz pridala telesne postihnutá Petra Smaržová.
„Sú to krásne zážitky a krásne pocity. Slovenskí športovci šesťkrát stáli na najvyššom stupni a šesťkrát sa hrala slovenská hymna. Fantastický pocit a krásne zadosťučinenie za tú namáhavú prácu, ktorú všetci za posledné obdobie vykonali. Svojou športovou formou potvrdili, že naozaj sú svetovou špičkou,“ začal svoje hodnotenie vystúpenia slovenskej výpravy jej vedúci generálny
sekretár Slovenského paralympijského výboru Samuel Roško.
Potešiteľné je, že všetky medaily pre Slovensko získali mladí športovci, ktorí sú prakticky len na začiatku svojej kariéry. Jakub Krako a Petra Smaržová majú 19 rokov, Henrieta Farkašová a Miroslav Haraus sú len o štyri roky starší. „Potvrdili, že nová nastupujúca generácia je vynikajúco pripravená. Ja verím, že po týchto úspechoch sa aj podmienky pre zdravotne postihnutých športovcov na Slovensku vylepšia a členská základňa sa rozšíri. Určite všetci podali výkony na hranici svojich možností. Jedným sa podarilo umiestniť lepšie, niektorí sú možno trochu sklamaní. Určite však všetci nechali v pretekoch srdce a to má v Kanade veľkú odozvu,“ pokračoval vedúci slovenskej výpravy vo Vancouveri.
Športovci v dresoch s dvojkrížom na trojvrší účinkovali v centre Britskej Kolumbie iba v individuálnych športoch. „Zatiaľ jednoducho nemáme také zázemie, aby sme na Slovensku mohli reálne uvažovať o úspešnom kolektívnom športe. To je beh na dlhé trate. Začína sa nám rysovať curlingové družstvo. Uvidíme, kam sa posunieme za ďalšie štyri roky,“ naznačil možnosti ďalšej perspektívy Samuel Roško.
Už teraz sa však zamýšľa nad tým, ako budú slovenskí športovci obhajovať výsledky z Vancouveru o štyri roky v ruskom Soči. „Latka je nastavená mimoriadne vysoko. Potenciál našich mladých športovcov je však obrovský. Uvedomujeme si, že bez svedomitej práce sa na vrchole nikto nemôže udržať. Verím, že to pochopia aj naši reprezentanti. Vieme, že obhajoba bude ťažká, ale nie nemožná,“ pokračoval generálny sekretár SPV.
Ani zdravotne postihnutí medailisti neobídu finančne naprázdno. „Avizovali sme, že zostávame v tých istých reláciách ako v Pekingu,“ povedal Samuel Roško. Pred dvoma rokmi k zlatej medaile patrila odmena vo výške vtedajších 500 000 Sk (cca 16 600 eur), za striebro bolo 350 000 Sk (cca 11 600 eur) a za bronz 150 000 (cca 5000 eur). Polovicu tejto sumy by malo vyplatiť ministerstvo školstva, o druhú by sa mal postarať Slovenský paralympijský výbor. „Trošičku nám pribudlo vrások, ale to sú príjemné starosti. Určite sa to bude riešiť ľahšie ako iné finančné problémy,“ dodal vedúci slovenskej výpravy vo Vancouveri.
Kanaďania dokázali zorganizovať vynikajúce a nádherné hry. Na všetkých športoviskách vládla neuveriteľne priateľská a spontánna atmosféra. Jediné, čo usporiadatelia ovplyvniť nemohli, bolo počasie, a to veru občas zahralo veľmi nefér. Niekoľkokrát museli meniť program alpských disciplín, záverečné preteky v behu na lyžiach sa išli v letnom lejaku, ale zvládli to bez chaosu a väčších problémov. „Ak sme po Pekingu chválili Číňanov za skvelú prípravu letnej paralympiády, musím povedať to, čo odznelo aj na záverečnom ceremoniáli, že to boli naozaj najkrajšie a najlepšie zimné paralympijské hry všetkých čias,“ uzavrel Samuel Roško.