Slováci v akcii
Debbie Armstrongová šokovala všetkých a došla si pre senzačné zlato, no po takmer 42 rokoch od svojho triumfu má za sebou život plný pádov. Od zlomenej ľudskej bytosti má však ďaleko.
Po výhre v obrovskom slalome absolvovala telefonát s vtedajším prezidentom USA Ronaldom Reaganom, ktorý jej zagratuloval k zisku senzačnej zlatej medaily.
V Amerike čakali na najcennejší olympijský kov dlhých 12 rokov. Mladá žena zo Seattlu rozhodne nepatrila do okruhu favoritiek.
Aj keď tesne pred odletom do bývalej Juhoslávie vydrela tretie miesto vo Svetovom pohári, jej miesto bolo skôr medzi širšou svetovou špičkou.
Viac sa čakalo od jej krajanky Tamary McKinneyovej, ktorá rok predtým ovládla celkové bodovanie SP. Amerika vkladala nádeje aj do skúsenej trojnásobnej svetovej šampiónky Eriky Hessovej.
„V ten deň som sa správala inak ako zvyčajne. Bola som nadšená, že som na olympiáde, užívala som si to. Vďaka tomu som sa mohla sústrediť na 100 %.
Ako sa hovorí, dostala som sa do zóny. A keď ste v zóne, nemyslíte na výsledky, len na jazdu,“ povedala Armstrongová v rozhovore pre The Seattle Times.
Pred štartom si zopakovala svoje krédo „Have fun, have fun“ (bav sa, bav sa) a spustila sa dole kopcom. Už jej prvá jazda zdvihla so sedadiel divákov i komentátorov. Od vedúcej krajanky Christin Cooperovej ju delila iba desatina sekundy.
„Nebola som vôbec nervózna. Vedela som, že mám na to, aby som niečo také dokázala. Bola som vnútorne vyrovnaná a zároveň plná adrenalínu,“ povedala.
Jej druhá jazda bola bezchybná, zatiaľ čo Cooperová urobila chybu v jednej zo zákrut a tesne sa vyhla pádu, čo ju stálo drahocenné desatiny sekundy. Nečakaná víťazka bola na svete.
Zrazu sa ocitla v novom vesmíre. Prezident jej zavolal, aby jej zablahoželal, objavila sa na obálke prestížneho časopisu Sports Illustrated, milióny ľudí ju poznali a zo dňa na deň sa stala hviezdou.
Ale ako keby na ňu senzačná zlatá medaila uvrhla kliatbu. Prestalo sa jej dariť. V žiadnej súťaži sa už nikdy nedostala na stupne víťazov. Najbližšie k tomu bola na nasledujúcich majstrovstvách sveta, kde v tej istej disciplíne skončila štvrtá.
Potom prišlo zranenie, dlhá rekonvalescencia a neúspešná obhajoba titulu na zimnej olympiáde v Calgary. Vo veku iba 24 rokov ukončila kariéru.
„Mala som na to, aby som bola špičkovou športovkyňou ešte ďalších desať rokov, ale pravdepodobne som dostatočne nevyužila svoj potenciál. Mohla som mať viac pódiových umiestnení a viac medailí, ale vôbec to neľutujem. K životu to nepotrebujem,“ vysvetlila s odstupom času.
Čítajte viac Vraveli o ňom, že je čudák. Slávna deviatka nebola stvorená pre život v slobode
Vyštudovala univerzitu, zložila skúšky inštruktorky, aby mohla učiť lyžovanie, a zostala na svahoch.
Istý čas pracovala ako asistentka trénera lyžiarskeho tímu v Novom Mexiku. Potom sa presťahovala do zimného strediska Steamboat Springs, kde sa dokonca stala riaditeľkou.
Bola šťastná aj bez vrcholového športu. Až kým ju nepohrýzol kliešť. „Víkend som strávila v prírode na bicykli a v utorok som už ležala v umelom spánku na ventilátore,“ povedala a opísala desivú reakciu na infikovaný hmyz.
Lekári jej dávali 25-percentnú šancu na prežitie. Nebola schopná dýchať bez pomoci a strávila mesiac v nemocnici, z toho šesť dní bola v umelom spánku. Napriek tomu sa vzoprela štatistikám a vrátila sa do bežného života.
Ale nie na dlho. Náročný život slobodnej matky a vyťaženej šéfky lyžiarskeho klubu ju vyčerpával.
„Snažila som sa všetko zvládnuť. Vedela som, že to bude ťažké, ale chcela som investovať všetku svoju energiu do toho, aby som pred dcérou pôsobila normálne.
Keď som však prišla domov, cítila som sa, ako keby som umierala. Bola som vyčerpaná a nedokázala som sa sústrediť,“ priznala.
Ako sa ukázalo, nešlo iba o únavu. Trpela príznakmi traumatického poranenia mozgu, ktoré je bežné napríklad u hráčov amerického futbalu.
„Počas svojej lyžiarskej kariéry som utrpela viacero pádov a zrejme sa u mňa prejavili aj následky mikrootrasov mozgu. Prispela k tomu aj tá infekcia z kliešťa,“ vysvetlila Armstrongová, keď opisovala príčiny svojich problémov.
Zmena životného štýlu bola nevyhnutná. Vzdala sa svojej funkcie riaditeľky klubu, začala trénovať deti, venovala sa charitatívnej činnosti a v posledných rokoch sa stala nadšenou YouTuberkou.
Nakrúca videá o tom, ako si vybrať správne lyže alebo ako zdokonaliť oblúky. A cíti sa oveľa lepšie.
„Je to skvelé. Nemusím sa zodpovedať nikomu, môžem vytvárať vlastný obsah, šíriť svoju vášeň pre lyžovanie. Som to proste ja, Deb Armstrongová,“ dodala.
Čítajte viac Česi nám od rozdelenia pomohli málokedy, teraz sa v nich ozvalo svedomie. Lyžiarsky zväz mi bodol nôž do chrbta
