Slovenská lyžiarka ohlásila snahu vrátiť sa k pretekom na zimných olympijských hrách 2026 v Miláne a Cortine. „Brignoneová posiela odkaz aj ďalším pretekárkam na maródke, že zranenie neznamená koniec. Je inšpiráciou,“ vraví športový psychológ Peter Bielik.
Je návrat na svahy náročnejší po mentálnej alebo fyzickej stránke?
Ťažká otázka. Podľa mňa sa to nedá oddeliť. Sú to spojené nádoby. Aj hlava musí rešpektovať fyziologický stav kolena alebo inej časti.
A naopak – ak koleno nie je pripravené, darmo sa hlava bude tešiť na tréning či preteky. Vnímame bolesť i diskomfort. Zároveň však hlavou vieme pomôcť procesu rekonvalescencie. Niektoré veci majú vďaka nej plynulejší prechod.
Aké napríklad?
Povedzme, že sa pacient – športovec vracia po zranení a stále pociťuje drobnú bolesť. A hlava pomáha akceptovať, že istý čas to bude Petra cítiť, lebo na začiatku návratu na svahy je istá, hoci len jemná forma diskomfortu, sprievodným javom. Hlava s kolenom úzko spolupracujú. Je to chémia. Aj preto neexistuje univerzálny recept.
Môže jeden športovec vnímať náročnejší návrat po fyzickej a druhý zasa po mentálnej stránke?
Áno. Niektorá hlava potrebuje presvedčiť viac. Záleží to od mnohých faktorov. Fyzická, psychická odolnosť či osobná situácia. Dôležité sú aj okolnosti zranenia.
V akom zmysle?
Kde sa to stalo, aké vážne to bolo, čo to znamenalo a prinieslo, aký stupeň bolesti Petra zažila či ako prebieha rekonvalescencia.
Trvala dlhšie ako si predstavovala, absolvovala jednu operáciu navyše…
Áno, niečo sa pri prvej pokazilo, ťažko povedať, čo. Určite jej tieto komplikácie nepridali na pohode. Veď stratila to, čo miluje na dlhší čas, ako znel pôvodný plán.
Lekári jej dali zelenú. Aká je reakcia mozgu?
Keď vám lekár dá zelenú a môžete trénovať bez bolesti a obmedzení, znamená to, že koleno je stopercentne pripravené. Hlava nemusí byť.
Vlhová a jej tím sa rozhodli neinformovať o aktuálnom zdravotnom stave. Je to ochranný mechanizmus od mediálnej pozornosti a špekulácií?
Jedna vec je tá, že ani ona a jej tím presne nevedeli, ako to je. Nemuseli si byť istí. Druhá vec je, že je v Petrinom záujme, aby ju od médií a pozornosti chránili. Moju hypotézu podporuje fakt, že by Vlhová možno ani nevedela povedať novinárom, ako na tom je.
Lepšie nepovedať nič ako povedať niečo, čo nie je pravda?
Áno. Namiesto vyhlásenia, že nevedia, sa rozhodli spraviť ochrannú bublinu okolo Petry. Aj od iných športovcov viem, že ich takéto otázky zneisťujú.
Často nevedia presne, ako na tom sú a ani aký je časový harmonogram ich návratu do súťažného diania. Keď musia neustále odpovedať na otázky, na ktoré nepoznajú odpoveď, frustruje ich to. A to hlave nepomáha. Táto bublina jej určite pomohla.
Po prvej operácii boli v tíme v komunikácii otvorenejší, lebo mali presný harmonogram. Potom informácie začali chodiť čoraz menej. Domnievam sa, že sa tak stalo z dôvodov, ktoré som spomínal vyššie.
Na sociálnych sieťach sa Vlhová pochválila videom, ako jazdí v Jasnej. Pred dvomi rokmi sa tam zranila. Nebude mať zlé spomienky?
Vo väčšine prípadov tieto negatívne návraty športovci zažívajú. Aj Petra má v podvedomí, že v určitom pohybe alebo podmienkach – napríklad keď sú ľadové ako tomu bolo pri jej zranení – môže mať pochybnosti. Je to prirodzené. Riziko nepomáha zaháňaniu zlých myšlienok a vytesneniu spomienok. Poviem konkrétny príklad.
Hovorte.
Mal som klientov, futbalistov, ktorí mali problém s tým, že musia ísť do súboja, lebo ich pri ňom súperi zranili. Lekári aj fyzioterapeuti im dali pomyselnú zelenú, ale v hlave bol blok. Čo ak sa to stane znova? Táto otázka je prirodzená.
Pomôže všeliek čas?
Áno, presne. Mozog má pamäť. Ak človek zažije autonehodu a znova si sadne za volant, vracia sa mu to. Niekomu na chvíľu, inému dlhšie obdobie. Ak chcete znova šoférovať, musíte to prekonať. Vlhovej prípad je podobný.
Takže je návrat do Jasnej, na miesto zranenia, akousi liečebnou pomôckou v ozdravovacom procese po mentálnej stránke?
Áno. Postupom času pamäťová stopa na zranenie a pád zmizne.
Ako?
Zahladia ju pozitívne emócie. Z vydareného tréningu, jázd, všeobecne návratu k milovanému športu… Nezabúdajme, že Petre chýbal dva roky, čo je extrémne dlhá doba. Obuť si späť lyže a jazdiť naplno je pre mentálnu stránku športovca obrovská vzpruha. V drvivej väčšine nakoniec športovec úplne vymaže spomienku na takúto negatívnu emóciu a bude jazdiť bez strachu, že sa to stane znovu.
Je to dlhý proces?
Individuálny, ale takýchto pozitívnych spomienok musí byť dosť veľa, aby vytesnili tak výrazne negatívnu. Petra potrebuje, aby u nej prevládal pocit istoty. Potom radosť nahradí obavy či riziko. Keď sa to začne preklápať, má vyhraté.
Potrebuje zranený športovec aj takúto terapiu šokom alebo je pre neho lepšie, keď myslí iba na pekné veci?
Človek po zranení môže získať rešpekt. Je to skôr taká filozofická otázka: Je rešpekt vo vrcholovom športe želaný alebo neželaný? Ak sa bavíme čisto o výkone, povedal by som, že želaný nie je. Ak idete za hranicu rizika, máte vyššiu šancu uspieť, ale aj zraniť sa.
Je to taký tanec na hrane, ktorý lyžiari podstupujú. Po zranení môže byť tolerancia rizika u športovca nižšia. Keď v slalome bojujete o stotiny sekundy, aj drobné podvedomé zaváhanie môže namiesto úspechu priniesť sklamanie.
Vlhová má tridsať rokov, viac ako dekádu jazdí medzi elitou. Je z mentálneho hľadiska výhoda, že je skúsenejšou pretekárkou?
Ak máte na mysli, že vek výrazne vplýva na prácu s hlavou po zranení, tak to nemusí byť pravidlo. Bavíme sa veľmi hypoteticky, lebo ani nevieme, či Petra bude štartovať na olympiáde. Povedala, že sa o to pokúsi.
Takže neplatí, že ak ste starší, dostanete sa z toho po mentálnej stránke skôr?
Nie. Petra bola na vrchole kariéry a teraz prišla o dva roky. Aj takto to môže vnímať. A to jej asi na pohode nepridáva. Videli sme návrat po zranení od 35-ročnej Federicy Brignoneovej.
V utorok skončila šiesta v obrovskom slalome v Kronplatzi…
Obdivuhodné. Nepatrí medzi najmladšie pretekárky, ale vrátila sa vo veľkom štýle. U nej mohla zohrať rolu aj skúsenosť.
Mikaela Shiffrinová hovorila v minulosti o Vlhovej, že je vo Svetovom pohári mentálne najsilnejšia. Nemuselo by to Petru zásadne poznačiť, ale my ani len netušíme, či bude vôbec pokračovať v kariére.
Je Brignoneovej návrat v Kronplatzi povzbudením aj pre Vlhovú?
Domnievam sa, že áno. Ak je Petra krôčik od toho, aby išla na štart pretekov, bude to pre mozog dôležitý impulz.
Brignoneová posiela odkaz aj ďalším pretekárkam na maródke, že zranenie neznamená koniec. Iste, nebola mimo tak dlho ako Vlhová (Talianka sa vrátila po zlomenine nohy po deviatich mesiacoch, pozn.), ale je to inšpirácia.