Slováci v akcii
Američan Eric Heiden si však neužíval slávu, ktorá sa mu zo dňa na deň dostala.
Vynikal pri tom v športe, ktorý v USA uznávajú iba počas olympiády. Rýchlokorčuľovanie mu však bolo súdené, hoci pôvodne sa chcel venovať iným športom.
Heiden sa narodil 14. júna 1958 v Madisone vo Wisconsine. Jeho rodičia boli športovo uvedomelí ľudia, ktorí žili pohodlným životom.
Heiden vyrastal ako dobrý hokejista a futbalista, ale ešte lepší rýchlokorčuliar.
„Eric by bol fenoménom aj na šmirgľovom papieri,“ povedal o ňom Nemec Erhard Keller, ktorý bol olympijský šampión z rokov 1968 a 1972 v rýchlokorčuliarskom šprinte.
Na rýchlokorčuliara mal Heiden až nezvykle vypracovanú postavu. Podľa mnohých skôr svalmi pripomínal kulturistu ako športovca, ktorý by sa mal rýchlo a ladne pohybovať na korčuliach.
"Som vďačný rodičom, že mi dali správne gény. Jedna vec je genetika – narodiť sa so správnymi predpokladmi. No okrem toho treba mať správny spôsob myslenia.
Je množstvo ľudí so správnymi predpokladmi, ale nemajú guráž," vravel v dávnejšom rozhovore Heiden, ktorého príbeh je hodný sfilmovania.
Nahustený program
Keď mal 14 rokov, začal vážne korčuľovať a trénoval päť hodín denne na ľade aj na suchu. Jeden z cvikov trénoval vo svojej pivnici.
Na dvojmetrovej plastovej fólii v pančuchách simuloval korčuľovanie na jednom mieste.
Na olympijských hrách v roku 1976 v rakúskom Innsbrucku skončil Heiden vo veku 17 rokov siedmy v pretekoch na 1500 metrov a devätnásty na 5000 metrov. Jeho mladšia sestra Beth skončila jedenásta na 3000 metrov.
Nasledujúci rok Heiden šokoval svet rýchlokorčuľovania ziskom celkového titulu na majstrovstvách sveta. Dokonca aj on sám sa pýtal, či jeho výkon nebola len náhoda. Nebola.
Titul získal aj v rokoch 1978 a 1979 a stal sa nesporným kráľom športu, ktorý stelesňoval silu, bolesť a vytrvalosť.
Zatiaľ čo jeho majstrovské tituly mu priniesli slávu v Nórsku a Holandsku, kde sa rýchlokorčuľovanie berie vážne, v USA bol stále relatívne neznámym. Všetko sa zmenilo na olymipáde v roku 1980 v Lake Placid.
Čítajte viac Mali sme ísť spolu lyžovať, ale neprišiel si. Život bol k tebe tvrdý. Biatlonové hviezdy reagujú na tragickú smrť 27-ročného kolegu
Heiden na domácej pôde nemal priestor na chyby. Musel byť vo vrcholnej forme počas piatich pretekov po sebe a čeliť najlepším rýchlokorčuliarom sveta.
Svoju prvú zlatú olympijskú medailu získal Heiden 15. februára 1980, keď v šprinte na 500 metrov vytvoril olympijský rekord.
Hneď nasledujúci deň sa vrátil na vonkajší ovál vedľa strednej školy Lake Placid a vytvoril ďalší olympijský rekord na 5000 metrov. Nahustený program mu vyhovoval.
"Šprint na 500 metrov je ťažký. Idete naplno dookola, ale nevyčerpáva vás to ako na niektorých iných dĺžkach.
Čo sa týka harmonogramu, myslím si, že to bolo veľmi šťastné. Bolo fajn pretekať na 5000 metrov hneď po 500 metroch," priznal Heiden.
Po dvoch dňoch voľna získal zlato aj na 1000 metrovej trati, pričom opäť prekonal olympijský rekord. Potom prišiel deň voľna, po ktorom nasledoval jeho štvrtý olympijský rekord v rade v pretekoch na 1500 metrov.
Nakoniec, po ďalšom dni odpočinku, Heiden zavŕšil svoj bezprecedentný výkon 23. februára 1980 svetovým rekordom na 10-tisíc metrov.
Foto: ČTK / AP / Steve C Wilson
Po 25 kolách na ovále bol v cieli takmer o 8 sekúnd pred strieborným medailistom Pietom Kleinem z Holandska.
Alchymista, ktorý premenil ľad na zlato
Heidenov úspech je často prehliadaný, čo nie je až také prekvapujúce, keďže jeho päť zlatých medailí bolo v Lake Placid zatienených možno najväčším prekvapením v histórii športu: americkým hokejovým tímom, ktorý šokoval mocných Sovietov.
Heidenovi, ktorý vyrastal na hokeji, to vôbec nevadí. Američania, ktorí si v posledný deň hier v roku 1980 – po skončení jeho súťaže – zabezpečili hokejové zlato, zostávajú jednou z jeho najkrajších spomienok.
Heidenovi došlo až neskôr, čo sa mu podarilo. "Bol to výnimočný výsledok vo svete športu, ktorý sa už zrejme nikdy nezopakuje.
Stále to nechápem, krútim hlavou a premýšľam: Ako som to, do pekla, mohol urobiť?," vravel muž, ktorý sa nikdy necítil dobre v žiare reflektorov.
Novinár Dave Kindred z denníka The Washington Post o ňom napísal, že je „alchymista na korčuliach a prvý človek, ktorý kedy premenil ľad na zlato.“
Heiden však vedel, že jeho sláva časom pominie. „V Amerike majú ľudia radi kontaktné športy, aby mohli vidieť krv,“ vravel.
Sám priznáva, že nezačal korčuľovať, aby som bol slávny.
"Keby som chcel byť slávny, zostal by som pri hokeji. Načo mi vôbec bude päť zlatých medailí. Dočerta s nimi. Radšej si zaobstarám peknú zahrievaciu kombinézu.
To je niečo, čo môžem použiť. Zlaté medaily tam len tak ležia. Keď zostarnem, možno by som ich mohol predať, ak by som potreboval peniaze," konštatoval Heiden.
Niektorí by mohli jeho postoj považovať za ľahkovážny. Akoby znevažoval to, čo dosiahol. On však len nechcel, aby ho niekto staval na piedestál.
Radšej si dal pár pív s priateľmi, ako by mal sedieť na pódiu a preberať ocenenie.
Mrzí ma, že som nedošiel do Paríža
Heiden neskôr médiám povedal, že na konci sezóny odíde do dôchodku.
„Možno keby veci zostali tak, ako boli, a keby som mohol byť stále neznámy v neznámom športe, možno by som chcel pokračovať v korčuľovaní. Najviac sa mi páčilo, keď som bol nikto,“ vravel Heiden.
Postupne začal hľadať ďalšie výzvy. Väčšinou sa vyhýbal ponukám súvisiacim s rýchlokorčuľovaním.
Prijal len niekoľko vybraných a nestal sa takým propagátorom, ako predchádzajúce americké olympijské hviezdy Mark Spitz a Bruce Jenner.
Čítajte viac Príčina smrti nie je stále známa. Rodina zosnulého Bakkena si najala právnickú firmu
Obrátil sa na cyklistiku. V roku 1985 vyhral majstrovstvá USA a v roku 1986 súťažil na najvýznamnejšom svetovom podujatí Tour de France, kde sa jeho skúsenosť skončila nehodou a sám sa ocitol na nemocničnom lôžku.
„Dodnes ma mrzí, že som sa s pelotónom nedostal až do Paríža,“ vraví.
Heiden uspel aj tam, kde to pre neho bolo najdôležitejšie. Vyštudoval lekársku fakultu na Stanforde a išiel v šľapajach svojho otca.
Stal sa uznávaným ortopedickým chirurgom. Najväčšiu radosť mu robila práca s elitnými športovcami, ktorým sa snažil pomáhať v dosahovaní ich cieľov a výnimočných úspechov.
Podobne, ako sa to podarilo jemu pred 45 rokmi.
