Slováci v akcii
Nepela sa tejto významnej pocty nedožil. Zomrel 2. februára 1989, mal len 38 rokov. Cenu pre svojho bývalého zverenca preberala od prezidenta Rudolfa Schustera legendárna trénerka Hilda Múdra. Viedla ho od prvých krôčikov na ľade, až ho vypiplala na olympijského víťaza a trojnásobného majstra sveta. Stala sa pre Ondreja druhá mama a šampión ju až do svojej smrti oslovoval – teta. Ich výnimočná spolupráca trvala dlhých šestnásť rokov.
„Babička brala Ondrejov triumf ako veľké zadosťučinenie, mala z neho obrovskú radosť,“ vraví Andrea Kráľovičová. Ako najstaršia vnučka sprevádzala slávnu trénerku na rôznych spoločenských podujatiach. „Vravela, že ocenenie v ankete znamená pre ňu viac ako všetky olympijské ceny, ktoré dostala. Mala na to dva dôvody. Po prvé, Ondrov triumf sa zrodil v silnej konkurencii a po druhé, anketu vyhlasovali v roku 2000 a kto si vtedy ešte pamätal rok 1972, keď získal v Sappore zlatú olympijskú medailu?! Myslela si, že tento triumf je už trochu zabudnutý a Nepela nemá veľkú šancu byť v takejto ankete úspešný. Mnohí, čo hlasovali, ho ani nezažili.“
Ďalší film o Nepelovi uvedú na ZOH
Nepela v závere hviezdnej kariéry získal titul majstra sveta v Bratislave 1973 a potom prestúpil do revue Holiday on Ice a žil v zahraničí. „Na Slovensko chodil sporadicky, ale vždy navštívil aj babičku. Pamätám si na niekoľko stretnutí v lete v Senci, ale bola som vtedy ešte dieťa. Neskôr si spomínam na telefonické rozhovory, ktoré viedli. Často sme sa zhovárali o úspešnom období ich spolupráce. Bolo to osudové spojenie: bez nej by nebol Nepela a bez Nepelu by nebola ona,“ pokračuje Andrea.
Čítajte viac Od tanca na ľade až do NHL. Dallas ohlásil príchod krasokorčuliara, ktorého preslávila olympiáda v Salt Lake City
Pripomína, že Nepela nebol úplne typické dieťa. „Bol poslušný, veľmi cieľavedomý, chcel niečo dokázať, krasokorčuľovanie miloval a podriadil mu všetko. Mala som šťastie, že sme sa našli, vravievala mi babka. Neraz tvrdila, že všetko v jej živote zariadila náhoda. Keď prišla z Viedne, neplánovala, že sa stane trénerka a bude sa venovať krasokorčuľovaniu. Ale okolnosti ju donútili, že sa vrátila na ľad a začala sa venovať malým deťom. A odrazu sa medzi nimi objavil Ondrej.“
Nedávno mal premiéru film o Nepelovi. Andrea Kráľovičová patrí medzi tých, ktorých príliš nenadchol. Na premiére sa zúčastnila s deťmi a rodičmi. „Vo filme bolo málo z Nepelovho športového života. Bol predovšetkým výnimočný športovec, hoci chápem, že tvorcovia mali svoj zámer. Aj babku poznáme inak, ako sme ju videli vo filme. Obaja boli nakoniec spokojní, že v Bratislave, v rodnom meste, Nepela ukončil kariéru a získal titul majstra sveta. Vážil si víťazstvo pred domácim obecenstvom, možno rovnako ako na olympiáde. Odľahlo mu, že to zvládol.“
Kráľovičová doplnila, že už čoskoro bude mať premiéru aj ďalší film o Nepelovi s názvom Šampión. Uvedú ho do života na budúci rok na zimnej olympiáde v Miláne a Cortine d'Ampezzo. Nepelu stvárnil mladý herec Adam Kubala a trénerku Múdru Jana Nagyová.
„Mnohí si ju pamätajú ešte ako Arabelu. Keď sme vypratávali babkin byt a venovali niektoré veci do múzea, dali sme jej aj viaceré časti jej oblečenia, v ňom bude hrať, pôsobí to veľmi autenticky. Všetko jej sadlo, lebo aj postavou bola veľmi podobná, typovo je drobná ako naša babka. Učila sa aj jej typický akcent, napokon sama žila dlho v Nemecku a teraz vo Švajčiarsku. Režisér Jakub Červenka a tvorcovia filmu s nami niektoré veci aj konzultovali.“
Prvých dvoch delilo päť bodov
Výsledky storočnej ankety boli tesné. Nepela do posledných chvíľ súperil s cyklistickým kráľom Antonom Tkáčom o prvé miesto. Obaja výnimoční športovci boli vrstovníci. Tkáč sa narodil len o dva mesiace neskôr ako Nepela. Obaja boli olympijskí víťazi, šprintér triumfoval na dráhe v Montreale 1976. A obaja sa stali tri razy majstrami sveta.
Foto: TASR
Tkáč v našich rozhovoroch často spomínal, že to bol práve Nepela, ktorý ho významným spôsobom inšpiroval, hoci sa venovali úplne iným športom. Pred OH 1972 v Mníchove sa mu stala nepríjemnosť. V tréningu v plnej rýchlosti za motorkou mu buchla galuska a nasledoval hrôzostrašný pád na brniansky betón.
Bol doudieraný, bolela ho každá časť tela. Do olympiády zostával týždeň, oznámil, že do nej sa nedá dokopy a nemôže v Mníchove štartovať. Tušil, že ak nezopakuje posledné výborné výsledky, bude zle. Presvedčili ho, nastúpil na štart pevného kilometra, hoci nebol zdravotne v poriadku. Skončil trinásty. Zosypala sa na neho kritika a vedenie zväzu ho vylúčilo z reprezentácie.
Nahnevalo ho to, na tri mesiace prestal trénovať. Uvažoval, že sa na cyklistickú dráhu už nevráti. Presvedčil ho až Nepelov príklad. „Sledoval som, ako makal pred MS 1973 v Bratislave a ako sa potom stal tretí raz svetovým šampiónom. Nadchlo ma to a povedal som si, že by som sa mu chcel aj ja vyrovnať. Opäť som sa pustil do tréningu a zažil som najväčšie úspechy v mojej kariére,“ vravel Tkáč.
V ankete tesne pred záverom hlasovania viedol. Napokon ho však Nepela zdolal – o päť bodov. Tretí Vladimír Dzurilla, skvelý hokejový brankár, bol o necelých deväť rokov starší ako dvojica pred ním. Z olympiády mal „len“ striebro, ale aj on prispel k trom titulom majstrov sveta. Všetci traja pôsobili v Slovane Bratislava. Ani Dzurilla sa nedožil konca minulého storočia. Podobne ako Nepela bol rodák z Bratislavy a obaja opustili tento svet v nemeckých mestách – v Mannheime respektíve v Düsseldorfe.
V desiatke jediná žena – Moravcová
Väčšina slovenských športovcov dosiahla v minulom storočí svoje úspechy pod československou vlajkou. Samostatné Slovensko malo iba sedem rokov. V nich excelovala plavkyňa Martina Moravcová, ktorá prvé triumfy zbierala ešte ako československá športovkyňa, ale jej kariéra vyvrcholila najmä po rozdelení bývalej federácie.
Štartovala na pätoro olympijských hrách. Prvé zažila v Barcelone 1992, kde bola najmladšia členka československej výpravy, Piešťanka mala len šestnásť. Vrchol zažila v Sydney 2000, kde vybojovala dve strieborné medaily. Napokon bola v ankete štvrtá. Ako jediná žena v elitnej desiatke. Práve ju na sklonku roku 2000 favorizovala Hilda Múdra na najvyššiu priečku v ankete storočia.
„Nakoniec asi zavážilo, ako dlho si Ondrej udržal skvelú formu a ako dlho sa držal v najužšej svetovej špičke,“ vyjadrila sa po slávnostnom vyhlásení výsledkov. „Bol skromný, tichý, učenlivý a nenapodobiteľne svedomitý,“ dodala charakteristiku svojho zverenca.
Svoj hlas by dal Nepelovi aj hokejista Peter Šťastný, ktorý obsadil šieste miesto. „Získal niekoľko titulov majstra sveta i olympijské zlato v Sappore, roky vo svojom športe dominoval. Ale bolo to veľmi tesné s Tónom Tkáčom. Pamätám si na odozvu, akú mal jeho triumf na olympiáde v Montreale,“ zdôraznil Šťastný.
Legendárny futbalista Jozef Adamec, ktorý skončil osemnásty, tvrdil, že by dal hlas Dzurillovi. „Má tri olympijské medaily, vychytal s Kanaďanmi nulu a okrem toho, že bol veľký športovec, bol aj veľký človek,“ argumentoval.
Foto: Profimedia
Niekdajší skvelý hokejista Jozef Golonka, v ankete štrnásty, by si vyberal z trojice Dzurilla, Adamec, Tkáč. „Adamec bol podľa mňa najväčší futbalista, akého som na našich trávnikoch videl. Tkáč mal ojedinelé výsledky. Zdolal všetkých Nemcov i Francúzov, ktorí sa pripravovali vo vynikajúcich podmienkach. A o Vladovi Dzurillovi netreba diskutovať. Tri olympiády – tri medaily, najlepší brankár na Svetovom pohári a veľakrát aj záchranca Slovana, keď nám to nešlo.“
Futbalisti medzi najlepšími chýbali
V ankete dostali najskôr šancu čitatelia denníka Šport, hlasovalo ich bezmála 5-tisíc a vybrali až 366 mien. Z nich do finálového kola postúpilo 26 športovcov s najvyšším počtom hlasov. V ňom v priamom televíznom prenose rozhodovala o poradí pätnásťčlenná porota zložená zo športových osobností, zástupcov médií i sponzorov.
Hlasujúci dali na prvé miesto štyri razy Nepelu i Tkáča, dva razy sa ocitol najvyššie Dzurilla i Moravcová, raz Mečíř, Šťastný a Zachara. Prekvapujúco sa v desiatke neobjavil ani jeden zástupca najrozšírenejšieho športu – futbalu. Napriek tomu, že viacerí Slováci si zahrali okrem iného vo finále MS 1962 a tvorili aj základ mužstva, ktoré získalo titul na ME 1976.
„Hlasy pre futbalistov sa rozdrobili, podelili sa o ne štyria futbalisti, najvyššie z nich skončil Popluhár,“ pripomína Ľubomír Souček, organizátor ankety a jeden z hlasujúcich. Ján Popluhár obsadil 15. miesto. Za ním skončili ďalší traja futbalisti: 18. Jozef Adamec, 19. Viliam Schrojf a 21. Karol Jokl. Najvýraznejšie však zabodoval hokej. Medzi 26 športovcami sa objavili až siedmi hráči, dvaja – Drurilla a Šťastný – v prvej desiatke. Ďalšie poradie hokejistov: 14. Jozef Golonka, 20. Miroslav Šatan, 23. Žigmund Pálffy, 25. Peter Bondra a 26. Igor Liba.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Od storočnej ankety ubehlo už ďalších 25 rokov. V slovenskom športe pribudli mená siedmich olympijských šampiónov (Martikán a Hochschornerovci vybojovali prvé olympijské tituly už v minulom storočí). Slovensko je bohatšie o ďalších dvanásť olympijských zlatých. Keby sa anketa konala teraz a zohľadňovala by 125 rokov, boli by podobné výsledky?
„Určite by sa neskončila rovnako. Storočná anketa mala široký záber, zahŕňala výsledky slovenských športovcov nielen v československej ére, ale ešte aj v uhorskej a v závere storočia v slovenskej. V desiatke boli traja v tom čase stále aktívni športovci – Moravcová, Martikán a Hochschornerovci,“ zdôrazňuje Souček.
Všetci traja obohatili svoju kariéru o ďalšie krásne úspechy aj v prvých rokoch tohto storočia. „Myslím si, že prvá desiatka by teraz už vyzerala trochu inak. Určite by mal veľké šance dostať sa do nej cyklista Peter Sagan, hoci na olympiáde nezískal medailu, ale stal sa tri razy majstrom sveta a vybojoval ďalšie veľké víťazstvá. Bez šance by nebola ani Petra Vlhová, Anastasia Kuzminová, Elena Kaliská či Matej Tóth. Z pôvodnej desiatky v ankete storočia by asi nejaké mená vypadli,“ domnieva sa Souček, ktorý organizoval aj 25 ročníkov ankety o najlepšieho slovenského športovca roka.
