A nebol to hocijaký pád.
Vzduchom letel 40 metrov, dopadol na hlavu a po početných kotrmelcoch zvalcoval aj dve chabé, neúčinné ochranné siete. Televízni komentátori kričali od zdesenia, fanúšikovia sa prežehnávali.
„Nebudem klamať – v prvom momente som si myslel, že je mŕtvy,“ priznal americký lyžiar Kyle Rasmussen, keď sledoval pád Hermanna Maiera počas zjazdu na ZOH 1998 v Nagane.
Hviezdny Rakúšan, veľakrát predtým ťažko skúšaný osudom, sa však odmietol vzdať svojho olympijského sna len tak bez boja. Na prekvapenie všetkých vstal a krívajúc opustil zjazdovku po vlastných.
Tých, ktorí očakávali, že Japonsko opustí o barlách a zamieri domov liečiť sa, prekvapil zrejme najviac. O tri dni neskôr sa totiž postavil na štart super G, ktorý vyhral so značným náskokom. Druhé naganské zlato potom pridal v obrovskom slalome.
„Neskutočné, čo vtedy dokázal. Sledoval som jeho počínanie ako malý chlapec v televízii. Keď pár dní po páde vyhral superobrovský slalom, povedal som si: wow, ten chlap je bojovník, nevzdáva sa. Inšpiroval ma,“ spomínal taliansky zjazdár Dominik Paris, ktorý obdivoval „Herminátora“ ako svoj idol.
Medzi najlepšími nemáš miesto
Zlaté double z Nagana bolo začiatkom Maierovej úžasnej kariéry. Počas nej štyrikrát vyhral celkovú klasifikáciu Svetového pohára, stal sa trojnásobným majstrom sveta. Z olympiád ma celkovo štyri cenné kovy.
Nechýbalo však veľa a nič z toho sa nemuselo stať.
K potenciálnym úspechom v bielom cirkuse ho síce predurčoval fakt, že jeho otec Hermann Maier starší vlastnil vo Flachau, v stredisku, kde zažila svoje hviezdne momenty aj Petra Vlhová, lyžiarsku školu, ale v začiatkoch to rozhodne nemal jednoduché.
„Na lyže som ho prvýkrát postavil ako trojročného. O pár dní neskôr už jazdil na vleku sám, bez mojej pomoci. Išlo mu to dobre, miloval sneh i súťaženie, ale nemal lyžiarsku postavu. Bol tenký s chudými, večne boľavými kolenami,“ opisoval Maier senior.
Čítajte viac Skvelá správa z USA! Slovensko má ďalšiu olympijskú miestenku
Napriek tomu ho na jeseň 1988 ako 15-ročného prijali do Národnej lyžiarskej akadémie v Schladmingu. Hanblivý tínedžer vážil vtedy necelých 50 kilogramov a popri rovesníkoch vyzeral ako chudobný príbuzný.
Medzi najlepšími kadetmi Rakúska vydržal ani rok. „Povedali mi, že pre mňa nemajú miesto. Dôvodom mala byť nedostatočná fyzická kondícia,“ vravel Maier v jednom z rozhovorov.
Sklamaný odišiel domov do Flachau a stal sa murárskym učňom. Zatiaľ čo jeho bývalí spolužiaci v Schladmingu trénovali a zlepšovali sa, mladý Hermann bol v nekompromisnom rakúskom systéme alpského lyžovania „mŕtvy a zabudnutý“.
Jeho ambície však prekvitali.
„Trénoval som každý deň ako blázon tak, aby som sa raz mohol vrátiť,“ tvrdil. Trištvrtiny roka pracoval ako murár a kamenár, vláčil 50-kilové vrecia s cementom a tlačil fúriky plné tehál a kameňov.
Náročná manuálna práca mala pozitívny vplyv na jeho fyzičku. Zmohutnel, nabral svaly a ako 17-ročný už vážil solídnych 90 kilogramov. V zime pracoval v otcovej škole ako inštruktor lyžovania a pokiaľ neučil malé deti ako správne „pluhovať“, púšťal sa dole svahom od nevidím do nevidím.
Foto: ČTK / imago sportfotodienst / PPS/Furtner
„Všetok individuálny tréning je dôvod, prečo sa stal takým dobrým, inštinktívnym lyžiarom,“ vyhlásil pred rokmi Maier senior.
Piatok trinásteho
Sen jeho syna sa napokon splnil. Podarilo sa mu dostať sa na želanú úroveň a vo veku 23 rokov, dávno po tom, ako medzi elitou začínali jeho rovesníci, debutoval vo Svetovom pohári.
Netrvalo dlho a prišli prvé triumfy. Maier však nielenže vyhrával preteky, ale radikálne zmenil alpské lyžovanie. Jeho intenzita pred pretekmi, v sekundách pred štartom zo štartovacej búdky a vášeň, s akou sa preháňal po nebezpečných svahoch Svetového pohára, bola medzi jeho súpermi dovtedy nevídaná.
„Bol ako besný chrt na psích dostihoch,“ spomínal americký zjazdár AJ Kitt, ktorý končil s kariérou v časoch, keď Rakúšan začínal.
„Pamätám si, ako si prezeral trať a každý centimeter zjazdovky si memoroval. A potom, keď sa postavil na štart, mal jedinečný, intenzívny pohľad. Vyzeral, akoby bol pripravený niekoho zabiť,“ reagoval Kittov krajan Tommy Moe, olympijský šampión v zjazde zo ZOH 1994 v Lillehammeri.
S výrazom zabijaka a povesťou rockovej hviezdy prišiel Maier aj do Nagana. V dovtedajšom priebehu sezóny vyhral 12 pretekov vrátane piatich januárových triumfov, ktoré dosiahol mesiac pred olympiádou. Suverénne viedol klasifikáciu Svetového pohára a pod piatimi kruhmi bol najväčším favoritom.
Čítajte viac Keby som bola chlap a futbalista, mám milióny. Vlhová hovorila aj o nervoch na Shiffrinovú
Jeho smelé plány však najskôr narušilo počasie. Olympijskú zjazdovku Hakuba zavalilo veľké množstvo čerstvého snehu, podmienky komplikoval mrazivý dážď a silný vietor. Zjazd bol pôvodne naplánovaný na 8. februára, v priebehu piatich dní ho však organizátori museli trikrát preložiť.
Ako tak vhodné podmienky nastali až v symbolický dátum – v piatok trinásteho. Snehové búrky ustáli, stále však silno fúkalo. Organizátori mierne upravili trať, keď posunuli niekoľko bránok v hornej polovici trate.
"Osudným sa mi stal úsek za bránkou sedem. Nechcel som za ňou spomaliť ako súperi pred mnou. Ale bohužiaľ, moja taktika sa ukázala ako nerealizovateľná. Aspoň nie so silným protivetrom, ktorý som kvôli motivácii úplne ignoroval.
Pád bol kombináciou nedostatočných skúseností so zjazdom, zúrivého odhodlania a mladíckej bezohľadnosti," spomínal po rokoch.
Starý bicykel a tlakové obväzy
Lekár rakúskych lyžiarov Toni Wicker opísal hrôzostrašne vyzerajúcu situáciu slovami: „Bolo to strašné, veľmi škaredý pád. Hermann mal poriadny kus šťastia.“
Súperi, ktorí nástrahy trate i počasia zvládli, krútili hlavou nad Maierovou bláznivou jazdou.
„Bola to len otázka času, keď sa mu stane niečo podobné. Zjazd v takýchto podmienkach sa dal zvládnuť len tak, že ste lyžovali hlavou a nie nohami,“ vravel v cieli prekvapujúci víťaz Jean-Luc Crétier. M
Mimochodom, Francúz predtým a ani nikdy potom už žiadne ďalšie preteky na ZOH, MS či vo Svetovom pohári nevyhral…
Keď sa novinári večer po pretekoch Maiera pýtali, ako si počas pádu „zalietal“, odpovedal žoviálne: „Nebola to žiadna Lufthansa, ale vo vzduchu som veru strávil celkom dosť času. Navyše, bol môj vôbec prvý pád v zjazde.“
Akoby zázrakom neutrpel vážnejšie zranenia. Mal dotlčené rameno, väčšie problémy mu spôsobovalo boľavé koleno. „Prvý deň po páde som koleno nemohol ani ohnúť. Pomohli mi studené tlakové obväzy a cvičenie na starom japonskom bicykli,“ spomínal.
Foto: ČTK / imago sportfotodienst / Sven Simon
Super G, jeho najsilnejšia disciplína, mala byť na programe pôvodne už v nasledujúci deň. Opäť však zaúradovalo počasie – tentoraz v prospech Maiera. Silné dažde spôsobili odklad pretekov a za ten čas sa Rakúšan dal dohromady. Po výhre v super G pridal zlato v „obráku“ a domov sa vrátil ako jeden z hrdinov olympiády.
Nehoda na motorke a veľký návrat
Po Nagane mu navždy prischla prezývka Herminátor. Prispelo k tomu nielen priateľstvo s ďalším slávnym rodákom z Rakúska, predstaviteľom filmového Terminátora Arnoldom Schwarzeneggerom, ale aj desivý moment, ktorá sa stal tri roky po olympiáde.
Maier, veľký fanúšik motocyklov, sa v lete 2001 vracal z letnej prípravy v Alpách. Pri odbočovaní nedal jeho motorke prednosť vodič mercedesu a lyžiarska hviezda skončila po kolízii mimo cesty.
„Keď som sa pozrel na svoju nohu, z ktorej mi po otvorenej zlomenine trčala kosť, napadlo mi, že s lyžovaním je zrejme koniec,“ reagoval.
Fraktúra a následné komplikácie boli také vážne, že lekári v nemocnici uvažovali nad amputáciou celej končatiny. Dokonca mu hrozilo ochrnutie. Chirurgovia sa napokon rozhodli pre sériu operácií a nohu zachránili.
Čítajte viac Veľký návrat Kildeho, pred zrakom Shiffrinovej podal solídny výkon. Úvodný super-G sezóny ovládol Odermatt
Zronený lyžiar pre komplikovanú rehabilitáciu vynechal celú nasledujúcu sezónu. Viacerí odborníci mu vraveli, že na lyžovanie by mal zabudnúť, pretože ďalší prípadný pád by mohol mať za následok výrazné komplikácie.
Maier však možné negatívne prognózny ignoroval a vrátil sa vo veľkom štýle. Na MS 2003 bral zlato vo svojom obľúbenom super G, o rok neskôr opäť ovládol celkovú klasifikáciu SP a na olympiáde 2006 v Turíne ako 33-ročný získal ďalšie dva cenné kovy.
S kariérou sa rozlúčil v roku 2009 po trinástich sezónach vo Svetovom pohári, celkovo v ňom vyhral 54 pretekov.
Čo všetko znamenal pre lyžiarsku komunitu a jej fanúšikov, zhrnuli v glose komentátori zámorskej televízie ESPN.
"Tento chlapík navždy zostane legendou. V Nagane žiaril napriek ťažkému pádu. Tiež sa veľkolepo vrátil po tom, ako takmer ochrnul pri nehode na motorke, a o pár rokov neskôr získal zlato na MS. Jeho myseľ a telo sú vyrobené z materiálu, o ktorom sme ani nevedeli, že existuje.
Niet divu, že ho volajú Herminátor. Dokonca aj slávny Arnold mu vzdáva rešpekt. Terminátor je skvelý film, ale je to fikcia. Herminátor je však ten, čo žije skutočný život," glosovali Američania.
