Nemecká biatlonistka zomrela pri horolezeckej výprave na vyše šesťtisíc metrov vysoký vrchol hory Leila Peak v Pakistane potom, čo ju zranili padajúce kamene. Dahlmeierová v čase tragédie nebola sama. O zdolanie vrcholu sa pokúšala s lezeckou partnerkou Marinou Kraussovou, ktorá po mesiacoch rodine opísala, čo sa v osudných momentoch stalo.
Kraussová opísala, že obe športovkyne sa poznali z horolezeckých výprav a na vrchol hory sa vybrali 28. júla v skorých ranných hodinách, keď ešte bola tma. Podľa denníku Der Spiegel Marina prezradila, že teploty s pribúdajúcou výškou náhle a nečakane vzrástli. To však nebolo dobrým znamením, keďže mäkší sneh stráca priľnavosť na skaly, čo mohlo viesť k zosuvom a odlamovaniu skál.
Toto riziko si Dahlmeierová s partnerkou dobre uvedomovali. Preto sa rozhodli okamžite pre návrat. Na druhom zlaňovacom mieste následne postavili zaisťovací bod. Najprv sa dole dostala Kraussová, hneď po nej mala nasledovať Dahlmeierová. Lenže práve v tej chvíli sa nad biatlonovou legendou uvoľnili veľké kusy skaly, pričom jedna z nich zasiahla dvojnásobnú olympijskú víťazku z Pjongčangu 2018 do hlavy.
Zatiaľ čo Kraussovej sa kamene vyhli, Dahlmeierová zostala nehybne visieť na lane približne 15 metrov nad ňou. Nereagovala na volanie, a tak sa rozhodla vyliezť naspäť za ňou. Videla, že bývalá biatlonistka má rozbitú helmu a otvorené zranenie hlavy. Pokúšala sa potom údajne Dahlmeierovú spustiť nižšie, ale zhora opäť začali padať kamene a Kraussová sa ocitla v ohrození života.
Z Dahlmeierovej batohu vytiahla malý prístroj inReach, ktorý nosila vždy v batohu. Keď sa potom Kraussová dostala do bezpečnej vzdialenosti, spustila tiesňové volanie. To bolo presmerované do amerického riadiaceho centra, kde zamestnanci odštartovali záchranné akcie a informovali príbuzných o núdzovom volaní.
Medzi kontaktmi, ku ktorým sa táto správa mala dostať, uviedla Dahlmeierová svoju mamu, brata a otca. Tí sa však napokon s dcérou a sestrou už nikdy nestretli.