„Žena, v ktorej živote sa stretli dva odlišné svety, šport a hudba,“ uviedol web operaplus.cz, ktorý o úmrtí rodenej Pražanky informoval.
K hudbe aj športu ju doviedol jej otec, no predovšetkým usilovnosť a odhodlanie. "Ako vojnou podvyživené dieťa ma neprijali do školy, načo otec povedal, že sa musím zoceliť, začať športovať.
Zohnal obyčajné topánky a hnedé korčule, ktoré boli príliš dlhé," spomínala na ťažké začiatky v rozhovore pre Český rozhlas Vltava.
Skromné podmienky ju nezastavili. Už v deviatich rokoch absolvovala svoje prvé preteky a ako dvanásťročná sa stala prvou krasokorčuliarkou, ktorá skočila dvojitý axel.

Stala sa idolom mnohých mladých korčuliarok, popularitu jej priniesla aj účasť vo filme Na stříbrném zrcadle z roku 1954.
Dostala sa na olympiádu v roku 1956, kde bola ako pätnásťročná najmladšou krasokorčuliarkou. Štartovala na dvoch svetových a piatich európskych šampionátoch, na ME 1958 skončila piata. Získala tiež tri tituly majsterky republiky.
Potom však vstúpil do hry vtedajší režim Komunistom sa nepozdávala jej „buržoázny“ pôvod a politické názory jej rodiny a Jindriných výjazdov do zahraničia a športových úspechov bolo čoraz menej.
Keď ju nepustili na zimnú olympiádu 1960, o rok neskôr zavesila korčule na klinec.
Kramperová však nebola obdarená iba športovým nadaním. Popri korčuliach nezanedbávala ani klavír a svoj koncertný debut v pražskej mestskej knižnici absolvovala už ako 12-ročná. Nasledovali úspešné vystúpenia vrátane koncertovania s pražským symfonickým orchestrom.
Po gymnáziu sa vybrala do Bratislavy, kde študovala na Vysokej škole muzických umení, neskôr pokračovala na akadémii v Prahe, kde pracovala ako pedagogička a učiteľka klavírnej praxe.
Štrnásť rokov pôsobila ako sólistka v pardubickej filharmónii, s klavírom precestovala Európu a koncertovala aj v USA. Zanechala za sebou množstvo nahrávok vrátane kompletného cyklu sonát od Beethovena.
V posledných rokoch sa pražská rodáčka vrátila ku korčuliam, keď sa stala patrónkou programov na podporu športových aktivít detí.