O syna musel bojovať na súde
Obaja synovia, Blade i Jozef, akoby otcovi vypadli z oka. Staršieho z nich má Jozef Sabovčík z prvého manželstva a túto jar ho oženil. Aj jeho prvá manželka bola krasokorčuliarka, Kanaďanka Tracey Weinmanová. S ňou zvádzal o Bladea veľký boj. „Mali sme veľký súd, ťahalo sa to rok a nebolo to nič príjemné,“ potvrdzuje bývalý slovenský reprezentant.
Obaja partneri chceli získať syna do opatery. „Rozvádzali sme sa a problém bol v tom, že ja som chcel bývať v Utahu, ona v Toronte. Pre veľkú vzdialenosť nebola striedavá starostlivosť možná, chvíľu sme to aj skúšali, staral som sa o syna mesiac, potom bol u mamy.“
Jozef sa rozhodol požiadať o plnú opateru syna. Zdôrazňuje, že mal dobrú advokátku, ale aj tak to nebolo jednoduché. Rozhodla trochu kuriózna situácia. „Blade mal vtedy šesť rokov a chystal sa do školy. Sudca sa ma spýtal, čo urobím, keď súd rozhodne, že pre syna bude najlepšie, aby žil v Kanade. Tak sa presťahujem do Kanady, odpovedal som. Keď sa pýtal exmanželky, či by bola ochotná presťahovať sa do USA, odpovedala, že nie, lebo celá jej rodina žije v Kanade. Akoby syn do rodiny vôbec nepatril…“ približuje bratislavský rodák.
Foto: Archív Jozefa Sabovčíka
V druhom manželstve, s americkou krasokorčuliarkou Jennifer Veriliovou, sa im narodil syn Jozef. Obaja chlapci vyrastali spolu a hoci bol medzi nimi jedenásťročný rozdiel, vychádzali priam ukážkovo. „Boli akoby boli dvojičky. Starší Blade vo všetkom pomáhal Jozefovi, usmerňoval ho aj v škole,“ dodáva hrdý otec.
Vôbec ho netrápilo, že sa nevybrali po jeho športovej ceste. Obaja sa naučili korčuľovať – a veľmi dobre. Blade vyhral aj niekoľko pretekov, bol po otcovi talentovaný skokan, ale krasokorčuľovanie ho nechytilo za srdce. Podobne ako Jozefa, ktorý s ním tiež začínal, ale nebavilo ho a venoval sa mu len preto, aby urobil otcovi radosť.
„Keď som ich zobral na ľad, hneď sa začali všetci pýtať – budú skákať aj štvoritý skok? Už od začiatku všetci na nich vytvárali tlak a im sa to nepáčilo. A v podstate ani mne. Videl som, že ku krasokorčuľovaniu neinklinujú, nemalo zmysel ich do niečoho nútiť. Mali a stále majú vzťah najmä k hudbe,“ približuje krasokorčuliarska legenda.