Narodila sa v Štokholme, keďže jej otec odtiaľ pochádza, do troch rokov v Škandinávii aj žila. Po rozvode rodičov sa s mamičkou presunula na Slovensko, kde sa venovala deväť rokov tancu.
Potom ju zaujal futbal a ako brankárka to dotiahla až do reprezentácie.
"Ako štvorročná som začala tancovať v tanečnej skupine Assos, neskôr u Laciho Strikea. Medzitým som od troch rokov začala s mamou lyžovať, neskôr snowboardovať a s otcom hrať squash. V piatich rokoch som dostala svoje prvé golfové palice.
Zlom nastal, keď som začala hrať futbal za FC Petržalka, kde sme v rámci ženského futbalu začali od nuly. So ženským tímom sa nám po troch rokoch pôsobenia podarilo dostať do prvej ženskej ligy. Ja som si obľúbila post brankárky, no rada si zahrám aj v poli," opisuje svoje začiatky na webe olympic.sk.
Nastal však problém…
„Len som bola vraj príliš sebavedomá, robila som kľučky aj v šestnástke a aj keď som z nich nikdy nedostala gól, trénerovi sa to nepáčilo a prestal ma do reprezentácie pozývať,“ povedala v rozhovore pre portál sport.sk
Stratila motiváciu a zatúžila po niečom novom. Slovensko práve zháňalo brzdárku…
„Moje prvé stretnutie s bobami mohlo byť už oveľa skôr – v čase, keď som mala pätnásť. Vtedy ma k tomuto športu chcel priviesť môj skvelý brankársky tréner. V tom čase však moja mama povedala, že tento šport budem robiť len cez "jej mŕtvolu“.
No prešlo pár rokov, ja som medzitým dospelá a keďže ponuka prišla znova, už som neodolala a pustila sa do tréningov. Začala som ako brzdárka v dvojbobe. Som lev v znamení a asi aj v duši. Som bojovník, ktorý si ide za svojim cieľom. Urobím všetko pre to, aby sa mi tvrdou a zodpovednou prípravou podarilo dosiahnuť svoje vysnívané ciele," vysvetľuje.
Čo na tom, že s 50 kilogramami bobistku ani nepripomínala.
„Po prvej jazde som sa rozplakala, na čo som sa to dala, že toto nechcem robiť. Nebola som zvyknutá na rýchlosť, veľké preťaženie a omlátila som si hlavu, ako som ani nevedela, ako sa držať,“ vysvetľovala pre český web.
Čítajte viac Vlhová: Raz som už po veľkom glóbuse išla. Viem, čo sa stane a už to nechcem zažiť
Lenže boby sú drahý šport a na Slovensku podmienky pre jeho rozvoj sú chabé. „Vydanie pilotnej licencie podmienil zväz kúpou vlastných bobov a keď som si ich kúpila, musela som podpísať papier, že sa vzdávam všetkej podpory od zväzu,“ prezradila s tým, že boby ju stáli 39-tisíc eur.
„Navyše mi na každom výjazde pomáhali chlapci z českého tímu, cítila som tam väčšiu podporu ako od slovenského zväzu,“ priznala.
A tak nebolo o čom, odteraz je reprezentantkou Česka. U nás však nie všetci brali jej krok s pochopením. „Pekné výsledky si mala vďaka Slovensku, už sa nevracaj, nechceme ťa tu,“ prečítala si na sociálnych sieťach.
Česko teraz nemá miesto vo Svetovom pohári, a tak začne v Európskom pohári s vrcholom sezóny na majstrovstvách sveta juniorov. Ako v monobobe, tak v dvojbobe…
Starším hokejovým fanúšikom sa pri jej priezvisku ihneď vybaví legendárny obranca bratislavského Slovana, majster sveta z roku 1972 či bronzový olympijský medailista z toho istého roku Rudolf Tajcnár, ktorý je jej vzdialený prastrýko.
Čítajte viac Rebel v sukni končí, od legendy dostal ponuku na sobáš. Vlhová ho chápe: Zvažovala som, či pokračovať
„Je možné, že som po ňom zdedila kvapku ľadovej krvi,“ dodala na jar pre Šport.sk pôvabná bobistka, ktorá sníva o účasti na najbližšej zimnej olympiáde v Miláne 2026. Vtedy však ešte netušila, v koho farbách do Talianska možno pocestuje.
A ešte jedna zaujímavosť o Patrícii Tajcnárovej, na sociálnej sieti ju sledujú desiatky tisíc fanúšikov. Pri pohľade na jej fotografiu je zrejmé, prečo…
"Začala som so sieťami, aby som získala sponzorov. Pomohlo mi už len to, keď som dostala zadarmo tyčinky, plechovky Red Bullu alebo nejaké oblečenie.
Na strednej som navyše študovala športový manažment a tiež baví, keď môžem ľuďom opisovať náš šport, kde a ako sa trénuje," dodala pre sport.cz.
