Čoskoro začne tridsiaty rok vo svojej trénerskej kariére. „Všetci tréneri z mojej generácie, ktorí v roku 1994 začínali so mnou, sú už na penzii,“ smeje sa rodák z Brezna, ktorý sedem sezón vedie reprezentantov Ukrajiny.
Nedávno sa skončila sezóna, máte chvíľu voľna. Čomu sa venujete? Ako oddychujete?
Uplynulá sezóna bola nesmierne ťažká, priznám sa, už dávno som nebol taký unavený. Pred pár dňami som sa vrátil z Ukrajiny. Strávil som tam tri dni, vybavoval som si pracovné záležitosti. Užívam si prvé dni voľna, môj organizmus potreboval vypnúť a načerpať novú energiu.
Pre mňa ako trénera nie je táto pauza príliš dlhá. Pracujem už na plánoch na novú sezónu. Tieto dni využívam na podrobné rozbory, hodnotím, kde sa svetový biatlon posunul, kde strácame na najlepších.
Takže opäť práca?
Inak to nejde, ak chceme udržať krok so svetovou špičkou. Minimálne dve-tri hodiny denne venujem tomu, aby som si pozrel niektoré preteky, prečítal si nejaké odborné články, urobil si analýzy.
Väčšinu roka ste na snehu a v mraze. Čo dovolenka pri mori?
Moja najlepšia dovolenka je doma, s rodinou, vnúčatami, sadnúť si na dvor a vypiť kávu. Vychutnám si bežný život. Stresu, cestovania, hotelov mám v sezóne dosť. Presťahoval som sa do rodnej dediny Jasenie a som teraz stopercentný dedinčan.
Naznačili ste, že vás posledný rok stál veľa síl. Zažili ste špeciálnu situáciu, viedli ste tím krajiny, ktorú sužuje vojenský konflikt…
Poznal som za uplynulých sedem rokov Ukrajinu slobodnú a teraz aj ťažko skúšanú. Život na Ukrajine je teraz veľmi bolestný, zložitý, to poznačilo, samozrejme, aj našu prácu. Po návrate z olympiády v Pekingu minulý rok vo februári povolali mojich pretekárov do armády.
Ako dlho sa nemohli venovať svojmu športu?
S prípravou sme začínali až v polovici júna s veľkým časovým sklzom v tréningu. Tento deficit nahradili obrovskou vierou a túžbou ukázať, že Ukrajina má stále silný biatlonový tím, že reprezentuje silnú krajinu s výnimočnými športovcami.