Aké máte ďalšie plány?
Priblížiť sa k rýchlosti 250 kilometrov za hodinu. Od 15. do 25. marca sa konajú majstrovstvá sveta vo Francúzsku a pokúsime sa prekonať svetový rekord. Je to klasická vyraďovačka, až napokon zostane desať lyžiarov, ktorí budú útočiť na rekord. Môj doterajší „osobák“ je 223 km/h, nikdy som však vo Francúzsku nešiel z maximálneho nájazdu.
Naposledy sme sa zhovárali presne pred dvomi rokmi. Ste dnes rýchlejší pretekár?
Určite. Mám viac skúseností. Rýchlostných lyžiarov je málo a preto nikto nechce len tak odovzdávať svoje know-how. Sú medzi nami jazdci, ktorí majú k dispozícii najmodernejšie materiály. Nejde však len o lyže, ale aj o spojlery, paličky či prilbu a kombinézu. Prvé roky som sa veľa učil a hľadal odpovede na rôzne otázky.
Vlani som sa dohodol na spolupráci so Strojníckou fakultou na košickej Technickej univerzite, robíme výskum a optimalizujeme aerodynamiku. Aby som mal čo najmenší odpor vzduchu. Máme pripravené nové spojlery, už sa teším, keď ich vyskúšam. Potom sa vrhneme na prilbu.
Foto: Facebook
Tenisová legenda Ivan Lendl vo svojom životopise píše, že ak by mu podstrčili o dva milimetre dlhšiu raketu, určite by to zistil. Boli by ste na tom rovnako, keby vám dali o dva centimetre dlhšie lyže?
Určite nie. V Lomnickom sedle jazdím na 2,18 metra dlhých lyžiach, dva centimetre na tom nič nezmenia. Je to kategória S2, v S1 však používam až 2,38. V Tatrách sú zbytočné. V sedle je totiž dole 90-stupňová zákruta a na takých dlhých lyžiach by som to jednoducho nevytočil. To je problém Lomnického sedla, nemôžem tam príliš využívať aerodynamické prvky, lebo by som prekročil aj rýchlosť 200 km/h, ale nemám kde zabrzdiť.
Máte z 250-ky rešpekt?
Mám ho pri každej rýchlosti nad dvesto. A veľký. Vzniká tam obrovský odpor, jedno malé zaváhanie a končí sa to pádom. A to nie je sranda.