Spokojná s tretím miestom?
Maximálne. Pozbierala som všetky sily, šla som na doraz. Nakoniec z toho bol bronz, no pre mňa je ako víťazstvo. Môžem byť spokojná, lebo ukončiť takto sezónu je skvelé.
Dalo sa na tom jarnom snehu aj pritlačiť?
Ale áno, ak keď podmienky neboli ideálne. Predovšetkým v druhom kole. Vôbec to však nebolo hrozné.
Opäť sa ukázalo, že je to najvyrovnanejšia disciplína zo všetkých?
Presne tak. Ktorákoľvek z elitnej sedmičky môže preteky vyhrať. Celú sezónu to bolo veľmi vyrovnané, som zvedavá, čo bude v tej ďalšej.
Sledovali ste v cieli tú drámu? Francúzi mali kalkulačky v rukách a počítali, ako by to Tesse Worleyovej mohlo vyjsť…
Jasné. Veľmi som jej to priala. Zaslúžila si to. Tessa už nie je najmladšia, sezónu mala mimoriadne vyrovnanú a vyhrať malý glóbus v takejto dráme, to všetko pred vlastným publikom, to musí byť neopísateľný pocit. Každý pretekár by to chcel zažiť. Zároveň som sa modlila, aby Mikaela skončila až za mnou, aby som mala ďalšie pódium. Všetko dopadlo tak, ako malo (smiech). Teším sa z toho.
Počuli ste v hľadisku Slovákov, ktorí sem prišli pomerne v hojnom počte?
Vnímala som ich. Keďže merali takú diaľku, snažím sa s nimi komunikovať. Navyše, toto sú posledné preteky, je to o niečo voľnejšie. Užívam si to. Naozaj som šťastná.
Budete dnes spať už vo svojej posteli?
(úsmev) Neviem, či mi to už dnes vydá, ale po polnoci určite áno.
Plánujete dovolenku?
Mám rada exotiku, ale zatiaľ neviem, kam presne pôjdeme. Doma ma stále čakajú nejaké povinnosti, budeme to riešiť až neskôr. Potom s priateľom niekam odletíme. Mám za sebou náročné mesiace, som vyčerpaná, potrebujem oddych.
Máte nohy radšej v lyžiarkach alebo v horúcom piesku?
(smiech) Samozrejme, že zaborené v piesku. Z celého roka som desať mesiacov neustále v lyžiarkach, to mi úplne stačí.
Aký je to pocit, že od zajtra všetko môžete, ale už nič nemusíte?
Fantastický. Predovšetkým môžem odložiť budík a nemusím ráno vstávať. V sobotu v tom bolo veľa emócií, dlho som v posteli nebola, napriek tomu sa mi darilo aj v obráku. V každom prípade – posledné týždne boli viac o hlave ako o tele.
Čo vaša zranená noha?
Bolí, ale dá sa to vydržať. Občas sa to ozve, potom zasa prejde. Chce to oddych a predovšetkým nemať lyžiarky na nohách.
Doma v Liptovskom Mikuláši pre vás chystajú veľkolepé privítanie…
Druhého apríla na námestí. Veľmi sa teším. Na Liptov prídu aj moji Taliani z tímu. Budeme tam všetci. Keďže po olympiáde nebol na oslavy čas, lebo som sa sústredila na koniec sezóny, o to väčšiu chuť mám teraz. Užijeme si to.
Čo by ste ešte chceli na záver sezóny povedať?
Ďakujem mojim ľuďom v tíme, ktorí sú v podstate stále pri mne a starajú sa o mňa. Trénerovi, sponzorom, všetkým na Slovensku, keďže odtiaľ cítim neuveriteľnú podporu. Ako mi držia palce a všetko so mnou prežívajú. Som šťastná, že môžem Slovákom rozdávať radosť a tešiť sa s nimi.
Čítajte viac Mikaela, a čo tak poslanecká selfie? Vlhová naznačila ďalší veľký cieľ