Čo to pre vás znamenalo?
Bolo to veľmi dôležité. Vnímal som to ako signál, že doma už rešpektujú úspechy, ktoré dievčatá dosiahli, a chcú ich podporiť. Na druhej strane sme mali aj výkonnostné ciele. Na olympiádu do Sarajeva 1984 sme cestovali s tým, že musíme skončiť do šiesteho miesta. Ak by sme ho nevybojovali, výhody by sme stratili.
Ktorý výsledok si vy ceníte najviac?
Samozrejme, najvyššiu hodnotu má olympijský bronz Charvátovej v zjazde v Sarajeve. Ale aj piata priečka Gantnerovej-Šoltýsovej bola výborná. A vôbec výsledky, ktoré sme dosahovali vo Svetovom pohári. V roku 1986 v ňom skončila Olga celkovo štvrtá a štvrtá bola aj v slalome.
Jana už predtým ako prvá zo socialistického tábora vyhrala preteky Svetového pohára v zjazde, celkovo skončila piata. To bolo obdivuhodné, o to viac, že začínala ako slalomárka. Podporil som ju, pomáhal jej, keď sa preorientovala na zjazd.
Aj ona sama rýchlo zistila, že v tejto disciplíne má mimoriadny cit na sklz a väčšie šance na výrazné výsledky. Priniesol to vývoj.
Otvorili tieto výborné výsledky dvere do zahraničia aj vám osobne?
S československým reprezentačným tímom som pracoval viac ako desať sezón, od roku 1978 do roku 1988 so ženami, potom chvíľu aj s mužmi. Celý čas som sa pohyboval vo Svetovom pohári a postupne som si vybudoval aj mnohé kontakty.
Stal som sa členom päťčlennej pracovnej trénerskej skupiny pri Medzinárodnej lyžiarskej federácii. V roku 1990 som dostal zaujímavú pracovnú ponuku z Ameriky – stal som sa programovým riaditeľom na akadémii v lyžiarskom stredisku Stratton Mountain vo Vermonte. Zameriava sa na komplexnú výchovu talentov.
Foto: Archív Pavla Šťastného
Aké ťažké bolo vybudovať si silnú pozíciu v špičkovom lyžiarskom prostredí v Amerike?
Mal som už meno, ale nikdy to nie je jednoduché. Spočiatku ma limitovala predovšetkým rečová bariéra. Mal som pod sebou nielen 65 lyžiarov, ale aj desiatich trénerov. Ak nehovoríte ich jazykom, je to hendikep.
Dovtedy som komunikoval najmä po nemecky, v tom období to bol hlavný jazyk aj vo Svetovom pohári. Našťastie mi povedali, po anglicky sa naučíš, my vieme, čo si dokázal v lyžovaní, a chceme, aby si u nás pracoval.
Pomohlo mi, že pretekári, ktorých som mal pod palcom, rýchlo výkonnostne napredovali. Môj zverenec sa stal najlepším juniorom v Amerike a druhý jazdil úspešne v japonskom tíme, štartoval potom aj na olympijských hrách. Lyžiari, ktorých sme mali v programe, sa pravidelne uplatňovali v americkom reprezentačnom výbere. Ak by toto nebolo, stratil by som miesto.
Neskôr ste sa stali aj trénerom kanadskej reprezentácie a českej majsterky sveta Šárky Záhrobskej…
Kanaďanov som viedol tri roky. Spolupráca so Šárkou bola skvelá, aj ona dávala lyžovaniu všetky sily. Pracovali sme spolu len dva roky, 2010 – 2012, vtedy už bola majsterkou sveta v slalome, na OH vo Vancouveri 2010 vybojovala bronz. Našu spoluprácu prerušilo jej vážne ochorenie, podstúpila operáciu hypofýzy, odstránili jej nádor. Neskôr sa ešte do lyžovania vrátila, ale už pod vedením iného trénera.
Foto: ARCHÍV PAVLA ŠŤASTNÉHO
Vašimi rukami prešlo v zámorí množstvo talentovaných lyžiarov. Je medzi nimi aj nejaké známe meno?
Viacerí boli nielen talentovaní, ale aj úspešní. V uplynulých sezónach pôsobila v kolotoči Svetového pohára napríklad Kanaďanka Michele Gagnonová, toto meno akiste poznajú aj slovenskí fanúšikovia. Tá začínala u mňa a dlho bola mojou zverenkyňou.
Ako je to teraz? Máte ešte svoj tím, svojich pretekárov, ktorým sa venujete?
V akadémii ma aktuálne uvoľnili na prípravu jedného talentovaného lyžiara, ktorému budem pomáhať, aby splnil kritériá na prijatie do amerického tímu. Jeho otec je majiteľ olejárskej spoločnosti a patrí medzi sponzorov akadémie.
Na jar sme sa pripravovali v Rakúsku. Na jeseň budeme jazdiť v Európe, v novembri sa vrátime do Ameriky, kde absolvujeme preteky v Colorade i v Kanade. V novom roku sa opäť objavíme v Európe a mali by sme sa zúčastňovať na podujatiach Európskeho pohára. Čaká ma dosť rušné i náročné obdobie.
Nedávno odštartoval nový ročník Svetového pohára. Stále sa v ňom pohybujete alebo ho zblízka sledujete. Aké šance dávate Petre Vlhovej, ktorá bude obhajovať prvenstvo?
Sú veľmi vysoké. Petra patrí už do kategórie výnimočných pretekárok. Myslím si, že je v jej silách tento triumf obhájiť. Teraz však prichádza aj iná motivácia – blíži sa olympiáda. Totálne mobilizuje lyžiarsky svet.
Športovcov, trénerov a napokon aj lyžiarske firmy. Olympiáde sa venujú aj v krajinách, ktoré lyžovanie inak nezaujíma.
To isté platí aj o mnohých televíznych spoločnostiach, ktoré sa mu príliš nevenujú – CNN či Fox News. Ale olympijské výsledky vo svojom spravodajstve zaregistrujú. Cena olympijskej medaily je mimoriadne vysoká. Zažil som to aj osobne.