Krátko po oslave 30. narodenín (17. októbra) čaká Petru štart Svetového pohára alpských lyžiarok v Söldene (23. októbra).
„Bude tam viac pohľadov, väčší tlak,“ vraví pred začiatkom obhajoby veľkého krištáľového glóbusu.
Ide sa vám z domu ťažšie?
Veru, preto mám zmiešané pocity. Rád by som zostal doma s dievčatami, ale viem, že ma Petra potrebuje. Navyše, rodina niekedy príde za mnou. Na sezónu sa však tešíme. Mám v bruchu motýle.
Cez leto s tímom nechodievate na sústredenia, pridali ste sa k nemu až pred dvomi týždňami. Aká je v ňom atmosféra po zmene hlavného trénera?
Je tam viac úsmevu a zábavy ako predtým. Vymenili sme Livia Magoniho za Maura Piniho a zatiaľ to funguje dobre. Vzťahy však najlepšie otestujú krízy. Aj tie prídu, potom sa uvidí. Sme na to zvyknutí a vieme, že k nim dôjde. Dokážeme s nimi pracovať. Nezobrali sme do tímu ľudí, ktorí stopovali na chodníku…
Nový kouč Pini je pre verejnosť zatiaľ neznámou. Ako zapôsobil na vás?
Prvý dojem? Absolútne pokojný človek. Takže totálny opak toho, čo sme mali predtým. Livio bol emotívnejší. Mauro rieši všetko s rozvahou.
Čítajte viac Kedy zabojuje o glóbusy či olympijské medaily? Vlhovej program je nabitýPrenesie to aj na Petru?
Mám pocit, že sa to už deje. Hoci to môže byť aj tým, že Petra si už splnila sen o veľkom krištáľovom glóbuse. Skôr si však myslím, že je to obrovskou zmenou.
Pini za Magoniho?
Presne. To, čo Livio vyviedol po zisku glóbusu, bolo hrozné. Vieme, aký je. Rád upriamuje pozornosť na seba, ale toto bola posledná kvapka.
Myslíte rozhovor v talianskych novinách, v ktorom Vlhovú krátko po sezóne kritizoval?
Áno. Bol to veľký šok. Najmä pre Petru. Ju to zranilo asi najviac. Načasovanie bolo nešťastné. Zobral nám všetkým tú krásnu emóciu po najväčšom triumfe. Roky sme oň bojovali, veľa sme obetovali. A keď prišiel, chceli sme si ho vychutnať a prežiť ho naplno.
Magoni nás o ten pocit obral. Namiesto radosti sme riešili, čo kde povedal. Veľmi nás to všetkých mrzelo, najviac Petru. Nikto mu nikdy nevezme, ako jej pomohol. Toto však bolo cez čiaru. Nevedeli sme si predstaviť, že budeme spolupracovať ďalej. Teraz je tu Pini a sme spokojní.
Aká je práca pod švajčiarskym odborníkom?
Páči sa mi, že každý z nás má dostatok voľnosti i zodpovednosti. Nestojí nám za chrbtom. Zodpovedáme za svoje veci, Pini to riadi a nechá si poradiť. Navyše, Petry sa týka len minimum z týchto vecí. Chce ju od toho odbremeniť, aby sa mohla sústrediť na výkony.
Petra priznala, že ide viac na kvalitu ako kvantitu. Čo to znamená?
Dá v tréningu menej jázd. Namiesto 10–15 tak 5–6 kvalitnejších a ide sa preč zo svahu. Bude s nami chodiť aj taliansky kondičný tréner Marco Porta. Pracujeme s ním 5 rokov, ale bolo to skôr externe.
Pôjde na všetky preteky a s hlavným trénerom môžu hneď prebrať napríklad to, prečo sa niekde hrbí, či sa na jednu nohu nedokáže oprieť tak dobre ako na druhú. Nemusíme to riešiť cez troch ľudí a ani niekoľko minút. Takto je v sekunde všetko vyriešené.
Je to ďalší dôkaz toho, že máte doteraz najlepší rozpočet?
Iste, ľahšie sa nám dýcha. Prvýkrát si môžeme dovoliť, čo chceme. Neznamená to však, že budeme rozhadzovať peniaze. Nikdy sme takí neboli. Teraz si povieme, že potrebujeme letecký presun na ďalšie preteky, fyzioterapeutku či kondičného trénera na každých pretekoch. A budeme to mať.
Prešli ste kus cesty, kým ste sa do tohto stavu dostali. Rozmýšľate nad tým niekedy?
Ale áno. Som s Petrou celý život, desať rokov ako súčasť jej tímu. Dostali sme sa od bufetu v Jasnej až na absolútny vrchol. Dá sa povedať, že z ničoho až do histórie. Boli sezóny, keď sme museli počítať každé euro. Nevedeli sme, či si to alebo ono môžeme dovoliť. Teraz to už nemusíme riešiť.
Bude náročnejšie zostať na vrchole ako sa naň vyškriabať z dna?
To je ťažká otázka. Podľa mňa áno. Bude tam viac pohľadov, väčší tlak.
Pôjdete všetky preteky v rámci Svetového pohára, ako tomu bolo v predošlej sezóne?
Určite nie. Už teraz vieme, že nepôjdeme do Lake Louise. O zvyšku sa rozhodneme neskôr. Prioritou nie je obhájiť veľký glóbus, ale získať olympijskú medailu vo februári v Pekingu.
Za ostatné roky ste zažili množstvo veľkých úspechov, ale ZOH 2018 v Pjongčangu k nim nepatria. Čo vám prvé napadne, keď sa tam v mysli vrátite?
Že to bola hrôza. Dvadsať dní sme makali a nič z toho. Nevyšlo to v slalome ani obráku a potom sme išli všetko. Neboli sme ďaleko v kombinácii, ale na olympiáde je jedno, či si piaty alebo posledný. Nemáš medailu. Vo Svetovom pohári máš aspoň body. Možno sme nemuseli tak tvrdo makať a trochu si oddýchnuť.
Je olympijská medaila cennejšia ako veľký glóbus?
Neviem si vybrať. Ak vo Svetovom pohári spravíš chybu, máš dostatok možností ju napraviť. Na olympiáde ti tá hrúbka odpáli medailu.
Bude Pjongčang strašiakom pred Pekingom?
Nie. Spravili sme zmenu. A Mauro nám môže pomôcť trochu ten tlak vyventilovať.
Čítajte viac Vlhová: Som pripravená. Na reči a pohľady súperiek i medailový senPre obhajkyňu veľkého glóbusu bude pod piatimi kruhmi značný. Uvedomujete si to?
Vieme, že ako víťazka Svetového pohára nemôže ísť na olympiádu s inými ambíciami ako medailovými. Niekto sa ide zúčastniť či zažiť to. My chceme cenný kov. Akýkoľvek z hociktorej disciplíny.
Lyžiarom poslali videá zo zjazdovky a pred pretekmi budú mať servismani k dispozícii vzorky snehu. Viete si to predstaviť?
Vôbec (smiech). Nemáme veľa informácií o svahu. Neboli na ňom žiadne preteky. Málokto niečo vie. Preto budú olympijské preteky ešte väčšou lotériou.