Skvelé výkony v obrovskom slalome mu vyniesli status prvého muža spod Tatier, ktorý sa predstavil vo finále Svetového pohára. „Chcel by som nadviazať na výsledky z minulej sezóny,“ vraví pred budúcotýždňovým štartom nového ročníka (24. októbra v Söldene).
Ako sa cítite pred prvými pretekmi?
Teším sa, že som si po skvelej sezóne dal dokopy chrbát. Bolesť je preč, ale keď viac lyžujem, tak sa vráti. Mám vysunutú platničku. Musím robiť pomalé cviky. Nikto ich nemá rád, ale inak by platnička necúvla. Aj v tréningu musím ísť menej jázd. Beriem Sölden ako prvý test. Môže to byť facka a budíček alebo aj potvrdenie, že idem dobrým smerom.
Čo vám pomohlo dať sa zdravotne do poriadku?
Bol som aj tri týždne v piešťanských kúpeľoch. Nevedel som, čo tam mám robiť. Dobre som sa pozhováral so 60–70-ročnými tetami.
Sú to veľké fanúšičky. (úsmev) Už som toho veľa precestoval, ale až teraz som zistil, že kúpele sú slovenský poklad. Urobilo to so mnou divy. Na začiatku ma všetko bolelo, ale teraz je to super.
Prípravu ste preto začali neskôr, ako zvyčajne. Aká bola?
Boli sme v Saas-Fee, kde bola špička možno aj celé leto. Dva dni sme trénovali aj s Alexisom Pinturaultom. Dalo nám to veľa.
Ako sa zrodila krátka spolupráca s víťazom Svetového pohára?
Mali sme rezervovaný kopec. Nikto v ten deň na ňom nemal jazdiť. Brat Andreas si všimol, že Pinturault ide len voľné jazdy. Prišiel k nemu a ponúkol mu, že ak chce, môže sa k nám pridať.
Aké to je trénovať s najlepším lyžiarom sveta?
Poznám ho od roku 2005. Úspechy ho nikdy nezmenili. Niektorým lyžiarom sa to stalo, ale Alexisovi nie. Zostáva ľudský, aj keď je veľký profík. Športový duch nie je iba o výsledkoch. Pinturault je vzorom pre všetkých. Nehrá sa na majstra sveta.
Vstupujete do sezóny v inej pozícii, ako v minulosti. Aký cieľ ste si dali?
Mám toho za sebou dosť – na pretekárskom kopci aj na nemocničnom lôžku. Vážim si možnosť, že môžem jazdiť elitný seriál. Teším sa, že je so mnou aj Andreas, obaja budeme čakať, kým sa pridá najmladší brat Teo.
Aj to, čo dokázala Peťa, je fantastické. Na druhej strane – ona vyhrala veľký glóbus, ale nemáme druhé dievča, ktoré by do Svetového pohára nazrelo. Chcel by som nadviazať na výsledky z minulej sezóny. Rád by som sa dostal do elitnej pätnástky, aby som mal žrebované číslo a šiel po lepšej trati.
Čítajte viac Žampovci chcú byť ešte lepší. Odteraz nie sú dvaja, ale traja
Cítite, že ste ešte nepovedali posledné slovo?
Chcem si to užiť, lebo človek nikdy nevie, kedy to bude posledná sezóna. Najmä chcem zostať zdravý. Na tréningoch som rýchly, ale musím to ukázať aj v pretekoch. Musím však byť konzistentnejší a udržať nervy na uzde.
Zostáva prioritou obrovský slalom?
Áno, mám v ňom najlepšie výsledky a blíži sa olympiáda v Pekingu. Ak bude chrbát v poriadku, pridám k nim aj slalom.
Nikto v Pekingu nebol. Aj vy zháňate informácie o kopci kade-tade?
Veru. (smiech) Je to tam úplne iné ako v Európe. Nie je tam veľa zrážok, sneh bude veľmi agresívny. Teploty môžu dosiahnuť aj mínus tridsať stupňov Celzia. Olympiáda je sama o sebe zvláštna súťaž. V tejto situácii to bude platiť ešte viac, lebo Peking bude prekvapenie pre všetkých.
Do sezóny vstupujete s novou prilbou. Ako sa vám pozdáva?
Páči sa mi, mám rád modrú farbu. Robil som si vlastný dizajn. Baví ma lietanie, tak som si na prilbu napísal Time to fly (angl. Čas na lietanie, pozn.). Je tam moje šťastné číslo trinásť v slovenských farbách a sexi anjel strážny, ktorý na mňa bude dávať pozor.
Doladil som k tomu aj kombinézu. V tomto som detailista. Športovec by mal počas výkonu vyzerať dobre. Keď si zapnem tenisový Wimbledon, tak si poviem, že takto to podľa mňa má vyzerať.
Čítajte viac Krv, slzy, menej zábavy. Vlhovej súperka končí v nezvyčajnom čase