Chcú si vzájomne pomôcť i reagovať na úskoky lyžiarskych veľmocí. „Ony majú obrovské zdroje, ale nedostatok kvality. Hnevá ich to, preto trebárs Nemci s Petrou i s Ester odmietli spoluprácu,“ vraví tréner Ledeckej Tomáš Bank (43) pred víkendovými pretekmi v St. Antone.
Vaša zverenka vyhrala posledné rýchlostné preteky v sezóne. Prekvapil vás triumf v super G vo Val d'Isere?
Totálne (smiech). Ráno to vyzeralo katastrofálne. Meškali sme na tréning, ktorý máme spoločne s Vlhovou, Novozélanďanmi, Rusmi a Srbmi. Dohodli sme si spoluprácu, aby sme pokryli celú trať trénersky i v rámci videa. Ester mala pred super G žalúdočné problémy, musel som ich riešiť. Nemohla sa hýbať.
Ako ste ju dostali na štart?
V hoteli boli, našťastie, lekári, ktorí ju dali dokopy. Pred pretekmi som jej dal radu a som rád, že ju počúvla. Nie vždy to urobí. Keď je na tom dobre, radu si vezme k srdcu. Vyhrala o tri stotiny sekundy a každý postreh je dobrý. Vo vrchnej pasáži išla – rovnako ako po nej Vlhová – v piatej a šiestej bráne širšiu stopu. Obe tam nabrali veľkú rýchlosť a asi im to pomohlo. Ester je výnimočný zjav.
V čom?
Jazdí na lyžiach aj na snouborde, ale najmä tým, že je tréningová maniačka. Ide každý raz naplno, musíme ju brzdiť. Keby som to mal prehodiť do alkoholickej tématiky, jej je každý večer jedno, čo bude na druhý deň ráno (smiech). Dievčat, ktoré sú veľmi talentované i pracovité, nie je vo Svetovom pohári veľa. Po spolupráci s Liviom Magonim viem, že ňou je aj Vlhová.
Ako vznikla vaša spolupráca?
Spojili sme sa, pretože je verejným tajomstvom, že sa veľmociam nepáči Vlhová na poste líderky Svetového pohára. Ony majú obrovské zdroje, ale nedostatok kvality. Hnevá ich to, preto s ňou Nemci pred sezónou odmietli spoluprácu.
Prezradíte, ako to bolo?
Nám spravili to isté vlani. Nemci spolupracujú s Američanmi a Slovincami. Nakoniec v októbri povedali Magonimu a spol., že je spoločnej príprave koniec. Toto robia stále.
Prišiel za vami Magoni s ponukou na spoluprácu?
Prvýkrát sme ju zrealizovali pred pretekmi vo Val d'Isere a bude pokračovať až do konca ročníka. Neviem, ako Livio, ale ja som bol z tejto spolupráce nadšený. Vzal to veľmi poctivo a robil veci, pri ktorých som len civel… Nie nadarmo sa o ňom hovorí, ako o jednom z najlepších koučov. Do budúcna ma tieto veci ako trénera určite posunú.
Vraví sa o ňom, že je veľký pracant. Ako na vás zapôsobil?
Je to stopercentný profík. Keď to Petre nešlo v zjazde, chopil sa toho, makal a makal… Predtým som ho veľmi nepoznal. Občas sme sa stretli, prehodili pár slov. Teraz som zistil, že je veľmi prísny, ale aj vtipný. Spoločne sme pozbierali malé reprezentácie, aby sme si v boji s veľkými pomohli. Výhodou je aj fakt, že v našom tíme je Talian Franz Gamper. S Liviom si perfektne rozumejú a dopĺňajú sa.
Môže sa Vlhová na Ledeckú v rýchlostných disciplínach dotiahnuť?
Myslím si, že rozdiel medzi nimi je menší, ako sa zdá. Je to otázka 2–3 pretekov.
Skutočne?
Jednoznačne. V superobrovskom slalome by som povedal, že je pódium či výhra otázkou času. V zjazde sa viac púšťajú lyže. Ak však bude zjazdovka viac zatočená, môže uspieť už čoskoro. Vlhová je momentálne najlepšia. Stačí len, aby spoznala, že to nie je žiadna veda a bude veľmi rýchla.
V čom sú si Ledecká a Vlhová podobné?
Petru veľmi nepoznám. Obe sú perfekcionistky. Vyžadujú od seba i od ľudí okolo seba špičkovú robotu. V tomto nerobia kompromisy, idú si tvrdo za cieľom. Majú v sebe víťaznú povahu, ale osobnostne je Ester skôr bližšie k Shiffrinovej.
Je aj ona takou tréningovou maniačkou ako Ledecká s Vlhovou?
Petra ide viac na kvalitu tréningu ako kvantitu. Napríklad, Ledeckej so Shiffrinovou sa už viackrát stalo, že kvôli tréningom boli poriadne unavené.
Ledecká jazdí na lyžiach i doske. Nebáli ste sa tejto spolupráce?
Videl som v nej potenciál. Zaujímalo ma, kam to môže dotiahnuť. Pätnásť rokov som chodil po pretekoch Svetového pohára s bratom Ondřejom. Vedel som, ako pretekára pripraviť do špičky. V prvých pretekoch so mnou zabodovala a tak si ma nechala (smiech). Na druhej strane mi to sedelo aj z toho hľadiska, že počas pretekov SP v snouborde som viac doma. Tá doska mi až tak neprekážala. Bola ospravedlnenkou, navyše som nebol pod veľkým tlakom.
To sa však na olympiáde v Pjongčangu zmenilo…
Časom som pochopil, že na lyžiach môže dosiahnuť omnoho väčšie úspechy. Verejnosť to však tak začala vnímať až po ZOH 2018. Z mojej ľahkej roboty ma prebrala ctižiadostivosť, aby som s ňou skúsil siahať na malé glóbusy vo Svetovom pohári. Práve preto by som bol dnes radšej, keby sa na snoubord vykašľala a naplno rozvinula lyžiarsky potenciál.
Nechce sa ho vzdať, všakže?
Stále sa snaží zbúrať mýty o tom, že sa nedá byť dlhodobo na vrchole v dvoch rozdielnych športoch. Túto cestu si razí odmalička. Všetkým chce dokázať, že má pravdu. Má však už 25 rokov a regenerácia jej bude trvať dlhšie ako v osemnástich. Počet tréningov pôjde dole. Príde však deň, keď si bude musieť vybrať, lebo jeden šport bude limitovať ten druhý.