Záujem o služby trénera Juraja Sanitru (59) teraz prejavili sestry Fialkové, ale k dohode napokon neprišlo.
„Pred rokmi som vyhlásil, že do slovenského biatlonu sa už nevrátim. Teraz tvrdím, že nikdy nehovor nikdy. Najskôr však chcem dokončiť rozrobený projekt,“ vraví skúsený kouč.
Prečo ste sa rozhodli pokračovať na Ukrajine?
Za štyri roky pôsobenia som si tam vybudoval efektívny systém práce. Mám k ddispozícii kvalitný tím spolupracovníkov. Pretekári mi dôverujú a ja dôverujem im. Tak, ako ukázali predchádzajúce sezóny, môžem s nimi bojovať o popredné pozície. Na Ukrajine mám aj početnú základňu fanúšikov, ktorí ma podporujú. Cítim zodpovednosť voči tamojším ľuďom, ktorí mi pomohli pri reštarte trénerskej kariéry. Aj preto som sa rozhodol zostať.
Zohrali úlohu aj financie alebo vás presvedčila nová pozícia šéftrénera mužov i žien?
Rozšírenie kompetencií znamená pre mňa viac práce. Je to zároveň veľký záväzok, pretože ženský biatlon má v krajine dominantné postavenie. Ani peniaze nehrali hlavnú rolu. Mojím cieľom bude čo najlepšie pripraviť oba tímy na olympiádu v Pekingu 2022.
Hovorilo sa o vás ako o potenciálnom trénerovi sestier Fialkových. Kto vás oslovil a prečo k dohode neprišlo?
Je pravda, že sme spolu rokovali. Z môjho pohľadu zohrala dôležitú úlohu situácia v súvislosti s pandémiou. Nevedel som, ako bude moja trénerská kariéra vyzerať ďalej. Existovala aj možnosť, že na Ukrajine nebudem pokračovať. S Fialkovými sme boli blízko k dohovoru, ale keď sa o tom dozvedeli Ukrajinci, tak ma nechceli pustiť. Postavili sa za mňa aj pretekári, ktorí si želali moje zotrvanie. Napokon spolupráca so sestrami stroskotala tesne pred skompletizovaním dohody. Pre mňa to bola zaujímavá ponuka, pretože dievčatá majú potenciál. Videl som pri nich možnosť realizácie svojich trénerských metód.
Vedeli by ste si predstaviť spoluprácu s ich súčasnou trénerkou Annou Murínovou?
Sestry si zodpovedajú za tréningový proces. Kontakty boli predovšetkým z ich strany. Čo sa týka zabezpečenia a zloženia realizačného tímu, moja predstava bola povzniesť veci na vyššiu profesionálnu úroveň. Mal som požiadavku, že by som si vytvoril vlastný realizačný tím. Anka Murínová urobila pri sestrách veľa roboty, ale z hľadiska perspektívy sa nebudem vyjadrovať k tomu, ako by mohla vyzerať naša prípadná spolupráca.
Foto: biathlon.com.ua
Majú Fialkové potenciál, aby sa dlhodobejšie usadili v užšej svetovej špičke?
Paulíne nechýba veľa. Je potrebné prepracovať určité detaily, ktoré rozhodujú o tom, prečo sa stabilne nemôže udržať medzi najlepšími. Potrebuje inak nastaviť psychológiu tréningu a získať sebavedomie tak, aby pravidelne atakovala najvyššie priečky. Ak popracuje na drobnostiach v streľbe, môže z nej byť top pretekárka. Ivona má tiež potenciál. U nej je problém streľba, najmä v stoji. Obe majú odo mňa určité odporúčania a návrhy. Ak ich zapracujú do tréningového procesu, môže im to pomôcť k tomu, aby boli ešte kvalitnejšími pretekárkami.
Ako vidíte budúcnosť ženského biatlonu na Slovensku po tom, ako kariéru ukončili Anastasia Kuzminová i Terézia Poliaková?
Biatlon je šport, v ktorom sa nedá urobiť obmena z roka na rok. Slovensko nemá takú veľkú základňu mladých talentov, aby mohlo okamžite nahradiť hviezdu typu Kuzminovej. Ak sa im bude dariť, výmene generácií môžu napomôcť práve Fialkové. Musia, samozrejme, dosahovať výsledky. Pri mládeži sa musí zvýšiť kvalita tréningového procesu, aby sme boli konkurencieschopní so svetom.
Aké sú podmienky pre biatlon na Ukrajine v porovnaní so Slovenskom?
Úroveň zabezpečenia podmienok pre reprezentačné tímy je tam na vyššej úrovni. Top pretekári sa pripravujú so širším štábom ľudí okolo tímu. Na druhej strane, Slovensko má výhodu areálu v Osrblí. Na Ukrajine nič také zatiaľ nie je, hoci v pláne je veľká investícia do horského strediska Bukoveľ. Vyrastie tam nový štadión s kompletnou infraštruktúrou. Potom už Ukrajinci budú môcť trénovať aj v domácich podmienkach.
Foto: TASR, Michal Svítok
Trénujete mužov i ženy. Aké sú špecifiká práce s odlišnými pohlaviami?
Príprava sa odlišuje už v základe, pretože anatómia nepustí. Tomu sú prispôsobené aj tréningové metódy. Je pravda, že ženy potrebujú inú psychológiu riadenia. Ich vnímanie je citlivejšie a jemnejšie ako mužské. Moje skúsenosti vravia, že ženy sú nevyspytateľnejšie. Tréner si vždy musí nájsť spôsob a brať pretekárov ako biatlonistov a nemeniť ich povahové vlastnosti.
Platí teda, že s mužmi sa pracuje ľahšie ako so ženami?
Z hľadiska prístupu je práca s mužmi o niečo jednoduchšia. Avšak čo sa týka výsledkov, medzi ženami nie je v biatlone taká veľká konkurencia. Je pohodlnejšie dosiahnuť špičkové výsledky.
Ako Ukrajinci zvládajú koronakrízu? Ovplyvnila prípravu vašich zverencov?
Samozrejme, aj my sme museli urobiť určité škrty v súvislosti s plánovanými akciami. Pripravil som flexibilný tréningový plán na prvé tri mesiace. Verím, že od augusta už budeme môcť vycestovať za prípravou v zahraničí. Ukrajina zvláda krízu podobne ako Slovensko celkom dobre. Už sa uvoľnili niektoré opatrenia, aj športovci už môžu trénovať.
Viete si predstaviť návrat do štruktúr slovenského biatlonu?
V minulosti som vyhlásil, že už by som sa nevracal do atmosféry, ktorá panuje v našom biatlone. Avšak vzhľadom na momentálnu situáciu, najmä čo sa týka rokovaní s Fialkovými, tvrdím, že nikdy nehovor nikdy. Zatiaľ sa pozerám len do olympiády v Pekingu a na prácu s ukrajinským tímom.