Nebyť tohto odvážneho rozhodnutia, dnes by už nelyžovala. Po katastrofálnej predošlej sezóne bola opäť blízko koncu kariéry. Podržal ju však český rezort OLYMP Centrum športu Ministerstva vnútra. Aj vďaka nemu v sobotu dosiahla v Levi životný výsledok – deviate miesto v premiérovom slalome Svetového pohára 2019/20. „Keby ku mne kompetentní neboli ústretoví a ja som nezajazdila solídny výsledok v Špindlerovom Mlyne, tento rozhovor by sa neuskutočnil,“ vraví veselá Liptáčka.
Srší z vás dobrá nálada. Dýcha sa vám po Levi ľahšie?
Jasné, aj náročné presuny z Fínska do USA som zvládla o čosi plynulejšie.
S akými pocitmi ste odchádzali z Levi do Killingtonu?
S takými, aké som už dlho nepociťovala. Chvíľku som si posedela aj na tróne pre priebežne najrýchlejšiu pretekárku, ale vydržala som tam len jednu jazdu. Fotku však mám (smiech).
Dve solídne jazdy so štartovým číslom 56 – to je poriadna fuška…
Veď práve. Som najmä rada, že som zvládla druhú jazdu. Trochu som zaváhala na strmine, mohlo to byť o čosi rýchlejšie. Na druhej strane – mohla som aj spadnúť ako napríklad Petra Vlhová.
V čom bol kľúč k úspechu?
Po dlhej dobe som sa vyspala ako bábätko. To mi zrejme pomohlo. A asi aj to, že som nemala veľa času pripravovať sa na druhé kolo.
Prečo vám práve toto pomohlo?
Mala som vysoké číslo. Po dojazde som musela ísť rýchlo na prehliadku trate. Fyzioterapeutka ma ani nestihla dať dokopy. Nemala som čas sa nad tým zamýšľať. Pre mňa je to výhodné, lebo so sústredením mám problémy už roky. Som neposedná, ale myslím, že pred touto sezónou sme spravili výrazný progres.
A aj nemalé zmeny?
Iste. Predchádzajúcu sezónu som mala katastrofálnu. Trápila som sa, zachránilo ma azda len 23. miesto v Špindlerovom Mlyne v predošlej sezóne. Už vtedy som začala trénovať s novým koučom Andrejom Prevuzňákom. Začali sme robiť veci inak.
Ako športovec vníma, keď sa mesiace snaží, ale výsledky neprichádzajú?
Začne klesať na duchu. Ide finančne do mínusu, aj to zohráva rolu. Už na konci predošlého ročníka to vyzeralo, že skončím. Hoci som cítila progres, nemala som výsledky. Rok trápenia sa zachránil Špindlerov Mlyn a podržalo ma aj vedenie OLYMP-u. Pred sezónou sme si s trénerom povedali, že tomu dáme poslednú šancu. V Levi to konečne všetko zapadlo do seba. Ukazuje sa, že sme sa rozhodli správne. Je to krásna odmena.
Dosiahnuť na prvú desiatku je náročné, zopakovať ešte ťažšie. Veríte si?
Nemôžem to teraz brať tak, že mi bude najlepšia desiatka padať z neba. Všetky sa tam chceme dostať, budem to mať náročné. Verím si a teším sa. Mám rada výzvy a táto nebude malá.
Pomohlo vám deviate miesto z Levi k dosiahnutiu prijateľnejšieho štartového čísla?
Zatiaľ nie. Stále som na 38. mieste v štartovej listine. V Killingtone budem musieť zasa útočiť zozadu.
Čo je pri tomto útoku kľúčové?
Okrem vecí, ktoré som spomínala – mentálne nastavenie či riskovanie – je to aj dobre upravená trať. O Levi sa to dá povedať vždy, potvrdili to aj muži. Killington bude otázny. Musím byť rýchla a nebáť sa ísť do rizika.
Petra Vlhová tiež riskovala v strmine a spadla. Videli ste to?
Áno, sledovali sme to z cieľa. Obrovská škoda, smolná chyba. Akiste už každá z nás zažila, keď sa jej jedna z lyží zasekla do ryhy.
Myslíte si, že sa to môže podpísať pod jej výkony?
Nie. Petra je mentálne veľmi silná. V Killingtone bude opäť bojovať o najvyššie priečky.
Najlepšie lyžiarky si vedia solídne zarobiť. Ako sú na tom tie z druhej či tretej desiatky?
Nepreháňam, je to z ruky do úst. Pokiaľ pravidelne nejazdíte do najlepšej päťky či desiatky, zelené čísla sa nedajú čakať.
Keď ste o tom začínali snívať, mali ste na sebe slovenskú kombinézu. Čo sa stalo, keď ste mali šestnásť rokov?
Otec za mnou prišiel a postavil ma pred hotovú vec. Mala som na výber len dve možnosti – koniec alebo súťaženie za Česko. Poplakala som si, ale postupom času som sa nad kombinézou prestala zamýšľať.
Mrzí vás, že by ste si po víťazstve nevypočuli slovenskú hymnu?
Iste… Na Slovensku ani neexistujem, pretože som Češka. A v Čechách som zasa prisťahovalec zo Slovenska. Ľudia mi tam aj tam dávajú pocítiť, že k nim nepatrím. To zamrzí. Na druhej strane môžem byť rada, že ma Česká lyžiarska federácia vzala. Mohla som lyžovať, podporovali ma.
Máte čas s konkurentkami prehodiť pár slov?
Veľa priestoru na to nie je a závisí to aj od nátury. Rozumiem si s reprezentačnými kolegyňami či Slovinkami. Nie je to typický ženský svet. Prekvapilo ma však, že sa z môjho deviateho miesta tešila aj Američanka Paula Moltzanová. Myslím, že to bolo úprimné. Poteší, keď vám niekto drží palce.
S čím budete spokojná po Killingtone? Keď zdoláte kamarátku Vlhovú?
To by bola fantázia, ale Petra je úplne iný level ako ja. Budem sa snažiť dievčatám čo najviac priblížiť. Predviesť dve solídne jazdy a biť sa o body.